Previous Verse
Next Verse

Shloka 85

Śāpaprāpti (Receiving a Curse) — Mohinī Narrative

स एवमुक्त्वा नृपते द्विजेंद्रः संगृह्य पाणौ सलिलं च तीव्रम् । क्रोधेन संवीक्ष्य विधिप्रसूतां चिक्षेप तन्मूर्घ्न्यनलप्रकाशम् ॥ ८४ ॥

sa evamuktvā nṛpate dvijeṃdraḥ saṃgṛhya pāṇau salilaṃ ca tīvram | krodhena saṃvīkṣya vidhiprasūtāṃ cikṣepa tanmūrghnyanalaprakāśam || 84 ||

اے بادشاہ! یوں کہہ کر برہمنوں کے سردار نے اپنی ہتھیلی میں پانی جمع کیا؛ پھر غضب میں، برہما کے حکم سے پیدا ہوئی اس کنیا کو دیکھ کر، آگ کی مانند روشن وہ پانی اس کے سر پر پھینک دیا۔

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (manner adverb)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), पूर्वकालक्रिया ‘कथयित्वा’
नृपतेO king
नृपते:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन विभक्ति (8th/सम्बोधन), एकवचन
द्विज-इन्द्रःthe best of the twice-born (chief Brahmin)
द्विज-इन्द्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘द्विजानाम् इन्द्रः’
संगृह्यhaving taken/collected
संगृह्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम्-ग्रह् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive, ल्यप्), ‘गृहीत्वा’
पाणौin (his) hand
पाणौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपाणि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
सलिलम्water
सलिलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसलिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
and
:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक
तीव्रम्fierce/powerful
तीव्रम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतीव्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘सलिलम्’ इत्यस्य विशेषणम्
क्रोधेनwith anger
क्रोधेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन
संवीक्ष्यhaving looked at
संवीक्ष्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootसम्-वीक्ष् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive, ल्यप्), ‘दृष्ट्वा/निरीक्ष्य’
विधि-प्रसूताम्her who was produced by fate/ordinance
विधि-प्रसूताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविधि (प्रातिपदिक) + प्रसूता (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘विधिना प्रसूता’ (born of/produced by ordinance)
चिक्षेपthrew/cast
चिक्षेप:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootक्षिप् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘अनलप्रकाशम्’ इत्यस्य निर्देशः
मूर्ध्निon the head
मूर्ध्नि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमूर्धन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन
अनल-प्रकाशम्a fire-like radiance/flame
अनल-प्रकाशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअनल (प्रातिपदिक) + प्रकाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समास ‘अनलस्य प्रकाशः’

Narrator (Purāṇic recitation voice addressing a king; likely Sūta-style narration within Uttara-Bhāga)

Vrata: none

Primary Rasa: raudra

Secondary Rasa: adbhuta

B
Brahmā (Vidhi)
D
Dvijendra (a foremost Brāhmaṇa)
N
Nṛpati (King)

FAQs

It illustrates the Purāṇic theme that a brāhmaṇa’s tejas (spiritual potency) becomes consequential when joined with ritual acts (here, water held in the palm), showing how inner states like anger can manifest as tangible karmic force.

By contrast: the verse depicts krodha-driven power rather than devotion-driven purity, implicitly teaching that spiritual power should be governed by dharma and sattva—qualities cultivated through bhakti, japa, and restraint.

Ritual praxis is implied: holding water in the palm is a recognized karmakāṇḍa gesture used in saṅkalpa, śāpa/anuśāsana, and formal declarations—reflecting Kalpa (Vedāṅga) conventions of rite and procedure.