Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 47

The Exposition of the Maheśa Mantra

Mahēśa-mantra-prakāśana

श्यामं रक्तोत्पलकरं वामांकन्यस्ततत्करम् । द्विनेत्रं रक्तवस्त्राढ्यं सेनापतिमथार्चयेत् ॥ ४७ ॥

śyāmaṃ raktotpalakaraṃ vāmāṃkanyastatatkaram | dvinetraṃ raktavastrāḍhyaṃ senāpatimathārcayet || 47 ||

پھر سَیناپتی کی پوجا کرے—اُسے ش्याम رنگ، ہاتھ میں سرخ کنول تھامے ہوئے، بایاں ہاتھ بائیں ران پر رکھا ہوا، دو آنکھوں والا اور سرخ لباس سے آراستہ روپ میں دھیان کرے۔

श्यामम्dark (in complexion)
श्यामम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootश्याम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
रक्तोत्पलकरम्having a red-lotus in hand
रक्तोत्पलकरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरक्त-उत्पल-कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः ‘रक्तोत्पलं करः यस्य/यः’ (हस्ते रक्तोत्पलधारी)
वामाङ्कन्यस्ततत्करम्whose hand is placed on the left side/lap
वामाङ्कन्यस्ततत्करम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवाम-अङ्क-न्यस्त-तत्-कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः ‘वामाङ्के न्यस्तः तत्करः यस्य’ (तत्=तस्य/तद्)
द्विनेत्रम्two-eyed
द्विनेत्रम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootद्वि-नेत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः ‘द्वे नेत्रे यस्य’
रक्तवस्त्राढ्यम्richly clad in red garments
रक्तवस्त्राढ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootरक्त-वस्त्र-आढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः ‘रक्तवस्त्रैः आढ्यः/समृद्धः’
सेनापतिम्the commander (Skanda)
सेनापतिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसेनापति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः ‘सेनायाः पतिः’
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/sequence)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/next)
अर्चयेत्should worship
अर्चयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√अर्च् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Narada (instructional narration within a ritual/vidhi sequence)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: vira

S
Senāpati

FAQs

It teaches dhyāna-lakṣaṇa (meditative iconography) as part of worship: fixing the deity’s form—color, attributes, posture, and garments—so the mind becomes steady and the ritual becomes inwardly concentrated.

Bhakti here is expressed through upāsanā: the devotee lovingly contemplates specific divine features (lotus, red garments, composed posture) and then performs arcana, making devotion concrete through disciplined visualization and worship.

It reflects kalpa-oriented ritual method: a procedural instruction for arcana supported by dhyāna (visual specification), which is a practical component of performing rites correctly and consistently.