Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 114

The Description of the Four Durgā Mantras

मातंगीपदयोश्चान्यं मन्मथान्वदनांशयोः । पार्स्वकट्योर्नाभिदेशे कटिपार्श्वांशके पुनः ॥ ११४ ॥

mātaṃgīpadayoścānyaṃ manmathānvadanāṃśayoḥ | pārsvakaṭyornābhideśe kaṭipārśvāṃśake punaḥ || 114 ||

ماتنگی کے قدموں پر ایک اور (منتر/نشان) رکھا جائے؛ منمَتھ کے چہرے کے حصّوں پر (ایک اور)؛ پہلوؤں اور کمر پر؛ ناف کے مقام پر؛ اور پھر کمر کے پہلوئی حصّوں میں دوبارہ نصب کیا جائے۔

मातङ्गीपदयोःof (at) the feet of Mātaṅgī
मातङ्गीपदयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमातङ्गी + पद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (पद), षष्ठी, द्विवचन; समासः: मातङ्ग्याः पदे (षष्ठी-तत्पुरुषः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
अन्यम्another (one)
अन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (अध्याहृतं—न्यासं/मन्त्रं)
मन्मथान्Manmatha (names/mantras)
मन्मथान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
वदनांशयोःof the two parts/sections of the face
वदनांशयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवदन + अंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (अंश), षष्ठी, द्विवचन; समासः: वदनस्य अंशः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
पार्श्वकट्योःof the side and the hip
पार्श्वकट्योः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपार्श्व + कटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (कटि), षष्ठी, द्विवचन; द्वन्द्वः: पार्श्वे च कट्यौ च (side and hip)
नाभिदेशेin the navel region
नाभिदेशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनाभि + देश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (देश), सप्तमी, एकवचन; समासः: नाभेः देशः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
कटिपार्श्वांशकेin the portion of the hip-side
कटिपार्श्वांशके:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकटि + पार्श्व + अंशक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (अंशक), सप्तमी, एकवचन; समासः: कट्याः पार्श्वस्य अंशकः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
पुनःagain/further
पुनः:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (पुनरावृत्ति/again)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Mātaṅgī
M
Manmatha (Kāma)

FAQs

It teaches ritualized body-installation (nyāsa): sanctifying specific bodily loci so the practitioner’s body becomes a fit vessel for mantra-siddhi and disciplined worship.

By prescribing careful placements tied to deities, it frames devotion as precise, embodied worship—bhakti expressed through regulated ritual attention rather than mere sentiment.

Practical ritual-application knowledge: a technical procedure of assigning mantras/marks to body-points (a prayoga/nyāsa-type instruction), aligning practice with disciplined liturgy.