Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 91

Dīpa-vidhi-vyākhyānam

Procedure for Lamp-Offering to Hanumān

अथ मन्त्रान्तरं वक्ष्ये तत्त्वज्ञानप्रदायकम् । तारो नमो हनुमते जाठरत्रयमीरयेत् ॥ ९१ ॥

atha mantrāntaraṃ vakṣye tattvajñānapradāyakam | tāro namo hanumate jāṭharatrayamīrayet || 91 ||

اب میں حقیقت (تتّو) کا گیان دینے والا ایک اور منتر بیان کرتا ہوں۔ پہلے ‘تار’ (پرنَو) پڑھو، پھر ‘نمو ہنومتَے’ کہو، اور اس کے بعد ‘جाठَر’ کے تین صوتی اجزاء ادا کرو۔

अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/now)
मन्त्र-अन्तरम्another mantra
मन्त्र-अन्तरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; समासः—मन्त्रेषु अन्तरम्/अन्यः मन्त्रः (तत्पुरुष)
वक्ष्येI shall speak
वक्ष्ये:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट् (simple future), आत्मनेपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
तत्त्व-ज्ञान-प्रदायकम्bestowing knowledge of reality
तत्त्व-ज्ञान-प्रदायकम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतत्त्व (प्रातिपदिक) + ज्ञान (प्रातिपदिक) + प्रदायक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणं मन्त्रान्तरम्; समासः—तत्त्वज्ञानं प्रददाति इति (उपपद-तत्पुरुष)
तारः(the syllable) ‘tāra’
तारः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रबीज/नाम
नमःobeisance
नमः:
Sambandha (सम्बन्ध/उपचार)
TypeNoun
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अव्ययीभाववत् प्रयोगः—‘obeisance’
हनुमतेto Hanumān
हनुमते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (सम्प्रदान), एकवचन
जाठर-त्रयम्the three ‘jāṭhara’ (units)
जाठर-त्रयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजाठर (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; द्विगु-समासः—जाठराणां त्रयम् (three ‘jāṭhara’ syllables/units)
ईरयेत्should utter/recite
ईरयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootईर् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Sanatkumara (in instruction to Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

H
Hanuman
P
Pranava (Om)

FAQs

It presents a concise upāsanā-mantra sequence—beginning with Praṇava and ending with a prescribed triad of utterances—framed as a means to awaken tattva-jñāna (knowledge of ultimate reality).

By prescribing “namo hanumate,” it places reverential surrender (namaḥ) at the center of practice, directing devotion toward Hanumān as a powerful support for inner clarity and realization.

It emphasizes Śikṣā-style precision in mantra recitation: the ordered sequence (Praṇava → salutation-mantra → specified triad) and correct utterance (īrayet) as essential to the practice.