Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 38

गङ्गामाहात्म्य — The Greatness of the Gaṅgā

तमागतं बाहुसुतं निशम्य मुनिर्वशिष्ठः शरणागतांस्तान् । त्रातुं च शिष्याभिहितं च कर्तुं विचारयामास तदा क्षणेन ॥ ३८ ॥

tamāgataṃ bāhusutaṃ niśamya munirvaśiṣṭhaḥ śaraṇāgatāṃstān | trātuṃ ca śiṣyābhihitaṃ ca kartuṃ vicārayāmāsa tadā kṣaṇena || 38 ||

باہو کے بیٹے کی آمد سن کر، رشی وِسِشٹھ نے پناہ لینے والوں کو دیکھتے ہی اسی لمحے غور کیا کہ انہیں کیسے بچایا جائے اور شاگرد کی کہی بات کیسے پوری کی جائے۔

तम्him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; सर्वनाम
आगतम्arrived
आगतम्:
विशेषण (Adjectival)
TypeAdjective
Rootआ-√गम् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘तम्’ इत्यस्य विशेषणम्
बाहुसुतम्the son of Bāhu
बाहुसुतम्:
कर्म (Karma/Object; apposition to ‘तम्’)
TypeNoun
Rootबाहु-सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः—बाहोः सुतः
निशम्यhaving heard
निशम्य:
पूर्वकाल (Prior action; adverbial)
TypeIndeclinable
Rootनि-√शम्/√श्रु (धातु; ‘निशम्’ = hear/learn) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययीभावरूप कृदन्त (gerund/त्वान्त); ‘having heard/learning’
मुनिःthe sage
मुनिः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वशिष्ठःVasiṣṭha
वशिष्ठः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootवशिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘मुनिः’ इत्यस्य विशेष्य-समनाधिकरण
शरण-आगतान्those who had sought refuge
शरण-आगतान्:
विशेषण (Adjectival to ‘तान्’)
TypeAdjective
Rootशरण + आगत (प्रातिपदिक; आ-√गम् + क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; तत्पुरुषः—शरणं आगताः
तान्those (people)
तान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
त्रातुम्to protect
त्रातुम्:
प्रयोजन (Purpose)
TypeVerb
Root√त्रा (धातु) + तुमुन्
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive); ‘to protect’
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
शिष्य-अभिहितम्what was said by the disciple
शिष्य-अभिहितम्:
कर्म (Karma/Object; of ‘कर्तुम्/विचारयामास’)
TypeNoun
Rootशिष्य + अभिहित (प्रातिपदिक; अभि-√धा/√हिता? here ‘अभिहित’ = said)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः—शिष्येण अभिहितम् (शिष्यस्य वचनम्)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
प्रयोजन (Purpose)
TypeVerb
Root√कृ (धातु) + तुमुन्
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive); ‘to do/perform’
विचारयामासconsidered/deliberated
विचारयामास:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootवि-√चर् (धातु) + णिच् + लिट्
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्; causative sense ‘caused to consider’ = ‘considered’
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण (Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
क्षणेनin a moment
क्षणेन:
काल/अवधि (Time-span)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; अवधी/परिमाणे—‘in a moment’

Suta (narrator)

Vrata: none

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: shanta

V
Vasiṣṭha
B
Bāhu
B
Bāhusuta (son of Bāhu)
Ś
śiṣya (disciple)

FAQs

It highlights śaraṇāgati as a sacred responsibility: when seekers surrender, a dharmic teacher must respond with swift discernment—protecting the vulnerable while acting in alignment with righteous duty.

Though not a direct bhakti injunction, it models the bhakti principle of refuge: those who approach a worthy protector in humility are to be sheltered, reflecting the broader Purāṇic ethic of compassionate guardianship central to Vaiṣṇava devotion.

The verse emphasizes practical dharma-nīti and guru-śiṣya protocol rather than a specific Vedāṅga; the key takeaway is disciplined decision-making (vicāra) and faithful execution of an instructed duty.