Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 33

Hari-nāma Mahimā and Caraṇāmṛta: The Redemption of the Hunter Gulika

Uttaṅka Itihāsa

विरोधिष्वपि मूर्खेषु निरीक्ष्यावस्थितान् गुणान् । विरोधं नहि कुर्वंति सज्जनाः शांतचेतसः ॥ ३३ ॥

virodhiṣvapi mūrkheṣu nirīkṣyāvasthitān guṇān | virodhaṃ nahi kurvaṃti sajjanāḥ śāṃtacetasaḥ || 33 ||

دشمنی کرنے والے احمقوں میں بھی جو خوبیاں موجود ہوں، انہیں دیکھ کر پُرسکون دل والے نیک لوگ مخالفت نہیں کرتے؛ وہ خوبیوں کی پہچان میں رہتے ہیں۔

विरोधिषुamong opponents
विरोधिषु:
अधिकरण (अधिकरणम्/Locative)
TypeNoun
Rootविरोधिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (particle: even/also)
मूर्खेषुamong fools
मूर्खेषु:
अधिकरण (अधिकरणम्/Locative)
TypeNoun
Rootमूर्ख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन
निरीक्ष्यhaving observed
निरीक्ष्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Absolutive modifier)
TypeVerb
Rootनि + ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/अव्ययभाव-क्रियाविशेषण), अव्यय; अर्थः—‘निरीक्ष्य’ = having observed
अवस्थितान्present/established
अवस्थितान्:
विशेषण (Qualifier of गुणान्)
TypeAdjective
Rootअव + स्था (धातु, क्त-कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण
गुणान्good qualities
गुणान्:
कर्म (कर्म/Object of निरीक्ष्य)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचन
विरोधम्hostility, opposition
विरोधम्:
कर्म (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविरोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
नहिnot
नहि:
सम्बन्ध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootनहि (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negative particle)
कुर्वन्तिthey do/make
कुर्वन्ति:
क्रिया (Verb action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट् (Present/लट्), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपदम्
सज्जनाःgood people
सज्जनाः:
कर्ता (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसत् (अस्-धातु, शतृ-कृदन्त) + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; समासः—कर्मधारयः
शान्त-चेतसःcalm-minded
शान्त-चेतसः:
विशेषण (Qualifier of सज्जनाः)
TypeAdjective
Rootशान्त (शम्-धातु, क्त-कृदन्त) + चेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; समासः—बहुव्रीहिः (शान्तं चेतः येषां ते)

Sanatkumara (teaching Narada on dharma and noble conduct)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

FAQs

It teaches the hallmark of a sajjana: inner peace that refuses to be shaken by others’ hostility, choosing discernment and forbearance over conflict.

Bhakti is protected by śānta-citta (a tranquil mind). By not reacting with hatred and by seeing even small virtues in others, a devotee preserves compassion and steadiness—qualities supportive of Vishnu-bhakti.

No specific Vedanga (like Vyakarana, Jyotisha, or Kalpa) is taught here; the practical takeaway is ethical discipline (dharma)—restraint of speech and mind, which supports study and sadhana.