Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 34

Yamapatha (The Road of Yama), Dāna-Phala, and the Imperishable Fruition of Karma

तस्मिन्यो याति विश्वासं तं विद्यादात्मघातकम् । सर्वेषु प्राणिनः श्रेष्टास्तेषु वै बुद्धिजीविनः ॥ ३४ ॥

tasminyo yāti viśvāsaṃ taṃ vidyādātmaghātakam | sarveṣu prāṇinaḥ śreṣṭāsteṣu vai buddhijīvinaḥ || 34 ||

جو اس (نااہل سہارے) پر بھروسا کرتا ہے، اسے اپنے نفس کا قاتل جانو۔ تمام جانداروں میں انسان افضل ہیں، اور انسانوں میں بھی وہی افضل ہیں جو صحیح عقل کے مطابق زندگی گزارتے ہیں۔

तस्मिन्in him/therein
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यातिgoes, places (lit. goes)
याति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
विश्वासम्trust
विश्वासम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविश्वास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
विद्यात्should know
विद्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
आत्मघातकम्a self-destroyer
आत्मघातकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्म-घातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—आत्मनः घातकः (षष्ठी-तत्पुरुष)
सर्वेषुamong all
सर्वेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; ‘प्राणिषु’ इत्यर्थे
प्राणिनःliving beings
प्राणिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्राणिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
श्रेष्ठाःthe best
श्रेष्ठाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘प्राणिनः’ इति विशेषण
तेषुamong them
तेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
वैindeed
वै:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/अवधारण (emphatic particle)
बुद्धिजीविनःthose who live by intellect
बुद्धिजीविनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootबुद्धि-जीविन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—बुद्ध्या जीवति इति (तृतीया-तत्पुरुष/उपपद)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

FAQs

It warns that faith placed in an unworthy support becomes ātmaghāta—self-harm—because it derails discernment (viveka) and leads one away from dharma and liberation.

Bhakti is not blind credulity; it is steady faith anchored in a worthy object—Bhagavān and sādhus. The verse implies that misdirected trust obstructs true devotion by empowering harmful influences.

The takeaway is ethical discernment rather than a specific Vedāṅga ritual: one should use buddhi (reasoned judgment) to evaluate teachers, teachings, and practices before giving trust.