Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 19

Gṛhastha-nitya-karman: Śauca, Sandhyā-vidhi, Pañca-yajña, and Āśrama-krama

प्रागास्य उदगास्यो वाप्याचामेत्प्रयर्तेंद्रियः । त्रिश्चतुर्धा पिबेदापो गंधफेनादिवर्जिताः ॥ १९ ॥

prāgāsya udagāsyo vāpyācāmetprayarteṃdriyaḥ | triścaturdhā pibedāpo gaṃdhaphenādivarjitāḥ || 19 ||

مشرق رُخ یا شمال رُخ ہو کر، حواس کو قابو میں رکھ کر آچمن کرے۔ خوشبو، جھاگ وغیرہ عیوب سے پاک پانی تین یا چار بار چُسکی لے کر پئے۔۱۹

प्राक्-आस्यःfacing east
प्राक्-आस्यः:
कर्ता (Karta; implied ‘he’)
TypeAdjective
Rootप्राक् (अव्यय) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावः (प्राक् + आस्यः = ‘पूर्वाभिमुखः’)
उदक्-आस्यःfacing north
उदक्-आस्यः:
कर्ता (Karta; alternative subject qualifier)
TypeAdjective
Rootउदक्/उदग् (अव्यय) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावः (उदक् + आस्यः = ‘उत्तराभिमुखः’)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (disjunctive particle: or)
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चय-अव्यय (also/even)
आचामेत्should sip (water)
आचामेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootचम् (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
प्रयत-इन्द्रियःwith controlled senses
प्रयत-इन्द्रियः:
कर्ता (Karta; qualifier of the doer)
TypeAdjective
Rootप्रयत (कृदन्त-प्रातिपदिक; यत् धातु + प्र) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘यस्य इन्द्रियाणि प्रयतानि’)
त्रिःthree times
त्रिः:
क्रियाविशेषण (frequency)
TypeIndeclinable
Rootत्रिः (अव्यय)
Formसंख्या-अव्यय (numeral adverb: thrice)
चतुर्धाin four sips/parts
चतुर्धा:
क्रियाविशेषण (manner)
TypeIndeclinable
Rootचतुर्धा (अव्यय)
Formप्रकार-अव्यय (adverb: in four parts/ways)
पिबेत्should drink
पिबेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
आपःwater (waters)
आपः:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootअप्/आप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (बहुवचन-प्रयोग), द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
गन्ध-फेन-आदि-वर्जिताःfree from smell, foam, etc.
गन्ध-फेन-आदि-वर्जिताः:
कर्म-विशेषण (qualifier of ‘आपः’)
TypeAdjective
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + फेन (प्रातिपदिक) + आदि (अव्यय/प्रातिपदिक) + वर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; वर्ज् धातु, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष-समासः (‘गन्धफेनादिभिः वर्जिताः’)

Sūta (narrating the teaching as transmitted in the Purāṇic dialogue)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta (peace)

Secondary Rasa: none

FAQs

It links inner discipline (sense-restraint) with outer purity (ācamana), teaching that ritual purification is effective when performed with controlled mind and clean water.

By prescribing ācamana before sacred acts, it supports bhakti as a disciplined practice—preparing the devotee’s body and mind for worship and mantra with reverence and purity.

It highlights kalpa/ritual procedure: correct orientation (east/north), number of sips (three or four), and the required purity of water—core details of Vaidika conduct.