Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 58

Sṛṣṭi-pralaya-kathana: Mahābhūta-guṇāḥ, Vṛkṣa-indriya-vādaḥ, Prāṇa-vāyu-vyavasthā

भरद्वाज उवाच । य एते धातवः पंच रक्ष्या यानसृजत्प्रभुः । आवृता यैरिमे लोका महाभूताभिसंज्ञितैः ॥ ५८ ॥

bharadvāja uvāca | ya ete dhātavaḥ paṃca rakṣyā yānasṛjatprabhuḥ | āvṛtā yairime lokā mahābhūtābhisaṃjñitaiḥ || 58 ||

بھردواج نے کہا—وہ کون سے پانچ دھاتُو ہیں جنہیں پربھو نے پیدا کیا اور جن کی حفاظت واجب ہے؟ جن ‘مہابھوتوں’ سے یہ سب لوک پھیلے ہوئے اور ڈھکے ہوئے ہیں؟

भरद्वाजःBharadvāja
भरद्वाजः:
Karta (कर्ता/वक्ता)
TypeNoun
Rootभरद्वाज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
येwhich/that (those who/which)
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
एतेthese
एते:
Viśeṣya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
धातवःelements/constituents
धातवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootधातु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
पञ्चfive
पञ्च:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चन् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral), अव्ययवत् प्रयोगः; धातवः इति विशेषणम्
रक्ष्याःto be protected/guarded
रक्ष्याः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरक्ष्य (कृदन्त-प्रातिपदिक; √रक्ष्)
Formभविष्यत्कर्तव्यतार्थक-प्रत्यय (gerundive/तव्यत्-भाव), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; धातवः इति विशेषणम्
यान्whom/which (those)
यान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन (Plural)
असृजत्created
असृजत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootसृज् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/past), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
प्रभुःthe Lord
प्रभुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
आवृताःcovered/enveloped
आवृताः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-√वृ (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्यय (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; लोका इति विशेषणम्
यैःby which
यैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन (Plural)
इमेthese
इमे:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
लोकाःworlds
लोकाः:
Karta (कर्ता/विषय)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
महाभूताभिसंज्ञितैःby those called ‘great elements’
महाभूताभिसंज्ञितैः:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootमहाभूत + अभिसंज्ञित (कृदन्त-प्रातिपदिक; अभि-√सम्-ज्ञा)
Formसमासः: महाभूत-इति तत्पुरुष (कर्मधारयवत् ‘महानि भूतानि’), तेन सह ‘अभिसंज्ञित’ (नामित/called) इति; पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन; यैः इत्यस्य विशेषणम्

Bharadvāja

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

B
Bharadvāja
P
Prabhu (Lord)

FAQs

It frames a tattva-inquiry: understanding the five mahābhūtas that pervade all worlds is presented as foundational knowledge for mokṣa-oriented discernment (viveka) between the material constituents and the Lord who creates them.

By distinguishing the created elements from the Creator (Prabhu), the verse supports bhakti’s theistic focus: devotion is directed to the Lord beyond the mahābhūtas, while the elements are understood as His manifested order.

The verse is more philosophical than technical; it mainly supports clear definition (nirvacana) of categories—useful for disciplined study and teaching—rather than a specific Vedāṅga practice like ritual procedure or astrology.