Previous Verse
Next Verse

Shloka 46

Adhyaya 81Suratha and Samadhi Seek Sage Medhas; Introduction to Mahamaya and the Madhukaitabha Origin Account

यत्स्वभावा च सा देवी यत्स्वरूपा यदुद्भवा । तत् सर्वं श्रोतुमिच्छामि त्वत्तो ब्रह्मविदां वर ॥

yat-svabhāvā ca sā devī yat-svarūpā yad-udbhavā | tat sarvaṃ śrotum icchāmi tvatto brahma-vidāṃ vara ||

دیوی کی فطرت کیا ہے، حقیقتاً اس کا اصلی سوروپ کیا ہے، اور اس کی وِبھوتی (ظہور) کیا ہے—یہ سب میں آپ سے سننا چاہتا ہوں، اے برہموِدوں میں افضل۔

यत्whatever/that which
यत्:
सम्बन्ध (Relative marker)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धक-सर्वनाम (relative)
स्वभावाwhose nature is (such)
स्वभावा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्व + भाव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (स्वस्य भावः); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (to देवी)
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
साshe
सा:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
देवीthe goddess
देवी:
कर्ता (Apposition)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यत्whatever
यत्:
सम्बन्ध (Relative marker)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धक-सर्वनाम
स्वरूपाwhose form is (such)
स्वरूपा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्व + रूप (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (स्वस्य रूपम्); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
यत्whatever
यत्:
सम्बन्ध (Relative marker)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्धक-सर्वनाम
उद्भवाwhose origin is (such)
उद्भवा:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootउद् + भव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (उद्भवः = उत्पत्तिः); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
तत्that
तत्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; ‘तत् सर्वम्’ इति कर्मपदम्
सर्वम्all
सर्वम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (to तत्)
श्रोतुम्to hear
श्रोतुम्:
प्रयोजन (Purpose)
TypeVerb
Root√श्रु (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्तम् (Infinitive), अव्ययवत्; प्रयोजनार्थे
इच्छामिI wish
इच्छामि:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√इष् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), उत्तम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
त्वत्तःfrom you
त्वत्तः:
अपादान (Source/Ablative)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्; ‘from you’
ब्रह्मविदाम्of the knowers of Brahman
ब्रह्मविदाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootब्रह्मविद् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (ब्रह्म वेत्ति इति); पुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
वरO best (one)
वर:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
King Suratha to Medhas Ṛṣi

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Devī
Mahāmāyā (continuation of inquiry)
Devī-tattvaOntology (svabhāva/svarūpa)Revelation through discourse (śravaṇa)

FAQs

The verse prioritizes śravaṇa (listening to authoritative teaching) as a means to right understanding. It also distinguishes three levels of doctrine: essence (svarūpa), disposition/power (svabhāva), and historical manifestation (udbhava).

Serves as the prompt for a pratisarga-style account (periodic manifestations to restore cosmic order), embedded within the Māhātmya narrative rather than a standalone cosmological chapter.

The triad svabhāva–svarūpa–udbhava can be read as śakti’s three registers: transcendence (svarūpa), immanence as law/power (svabhāva), and episodic avatāra-like disclosure (udbhava).