Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 20Ritadhvaja’s Companionship with the Naga Princes and the Origin of the Horse Kuvalaya

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे दत्तात्रेयीये ऊनविंशोऽध्यायः ।

विंशोऽध्यायः ।

जड उवाच प्राग्बभूव महावीर्यः शत्रुजिन्नाम पार्थिवः ।

तुतोष यस्य यज्ञेषु सोमावाप्त्या पुरन्दरः ॥

iti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe dattātreyīye ūnaviṃśo 'dhyāyaḥ | viṃśo 'dhyāyaḥ | jaḍa uvāca prāg babhūva mahāvīryaḥ śatrujinnāma pārthivaḥ | tutoṣa yasya yajñeṣu somāvāptyā purandaraḥ ||

یوں شری مارکنڈےیہ پران کے دتاتریہ-پرکرن میں انیسواں ادھیائے ختم ہوا۔ اب بیسواں ادھیائے شروع ہوتا ہے۔ جڑ نے کہا—پہلے شتروجت نام کا ایک نہایت طاقتور راجا تھا؛ اس کے یگیوں میں سوما کے حصول سے پرندر (اندَر) خوش ہوا۔

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण/समाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीमार्कण्डेयपुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्रीमार्कण्डेयपुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + मार्कण्डेयपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: मार्कण्डेयस्य पुराणम्; श्री-उपपद (honorific prefix)
दत्तात्रेयीयेin the Dattātreyīya (section)
दत्तात्रेयीये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदत्तात्रेयी (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; विशेषण (section-name: Dattātreyīya)
ऊनविंशःnineteenth
ऊनविंशः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootऊनविंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समास (numeral compound): ऊनः विंशतिः = one less than twenty (nineteenth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विंशःtwentieth
विंशः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक (ordinal sense: twentieth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जडःJaḍa
जडः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (speaker name)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
प्राक्formerly
प्राक्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootप्राक् (अव्यय)
Formअव्यय, कालवाचक (temporal adverb: formerly)
बभूवbecame/was
बभूव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
महावीर्यःof great valor
महावीर्यः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा + वीर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय: महत् वीर्यम् यस्य = of great prowess
शत्रुजित्enemy-conqueror (Śatrujit)
शत्रुजित्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशत्रु + जित् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: शत्रून् जयति इति = conqueror of enemies
नामby name
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय, नाम-निर्देशक (indeclinable indicating name: 'by name')
पार्थिवःking/earthly ruler
पार्थिवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुतोषwas pleased
तुतोष:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (relative), पुं/नपुंस, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
यज्ञेषुin sacrifices
यज्ञेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), बहुवचन
सोमावाप्त्याby obtaining Soma
सोमावाप्त्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसोम + अवाप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: सोमस्य अवाप्तिः = obtaining Soma
पुरन्दरःPurandara (Indra)
पुरन्दरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (इन्द्र-पर्याय)
Jaḍa (one of the wise birds / dharmapakṣī narrators) speaking within the frame-story

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Indra (Purandara)Soma
Frame narrative (bird dialogue)Yajña efficacyRoyal genealogy/legendIndra’s satisfaction

FAQs

The Purāṇa continues to teach through royal exemplars: proper sacrifice aligns the human realm with the deva order (Indra pleased), indicating a dharmic economy of offering and reciprocity.

Begins a vaṃśānucarita-like account (royal figure Śatrujit) within the narrative framework; it is historiographical/legendary material rather than sarga/pratisarga.

‘Soma attainment’ can signify access to the nectar of refined consciousness; Indra’s pleasure symbolizes the strengthening of the inner ‘sovereign’ faculty when offerings (disciplines) are correctly performed.