Previous Verse
Next Verse

Shloka 90

Adhyaya 14The Messenger of Yama Explains Karmic Retribution and the Causes of Naraka Torments

श्राद्धसङ्गतिनो विप्राः समुत्पत्य परस्परम् ।

दुष्टा हि निःसृतं फेनं सर्वाङ्गेभ्यः पिबन्ति वै ॥

śrāddhasaṅgatino viprāḥ samutpatya parasparam /

duṣṭā hi niḥsṛtaṃ phenaṃ sarvāṅgebhyaḥ pibanti vai

جو برہمن ناجائز فائدے کے لیے شرادھ سے چمٹتے ہیں، وہ ایک دوسرے پر جھپٹتے ہیں؛ آلودہ ہو کر وہ اپنے تمام اعضا سے رسنے والی جھاگ ہی پیتے ہیں۔

श्राद्धसङ्गतिनःassociated with śrāddha (funeral rite)
श्राद्धसङ्गतिनः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्राद्ध-सङ्गतिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (विप्राः); समासः—श्राद्धे सङ्गतिः यस्य/येषां ते (श्राद्ध-सङ्गतिन्; उपपद-तत्पुरुष/निर्देश)
विप्राःBrahmins
विप्राः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, बहुवचन
समुत्पत्यhaving risen up
समुत्पत्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-उत्-पत् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); धातुः पत्, उपसर्गाः सम्-उत्-; अर्थः—'having sprung up/risen'
परस्परम्mutually
परस्परम्:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक/अव्ययीभावप्राय)
Formअव्ययवत् प्रयोगः; क्रियाविशेषण (adverb) अर्थे—'mutually/each other'
दुष्टाःwicked
दुष्टाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (विप्राः)
हिindeed/for
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ निपात (particle: 'indeed/for')
निःसृतम्flowed out; oozed out
निःसृतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः-√सृ (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (फेनम्)
फेनम्foam
फेनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootफेन (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग (प्रयोगे नपुंसक), द्वितीया विभक्ति, एकवचन
सर्वाङ्गेभ्यःfrom all limbs
सर्वाङ्गेभ्यः:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व-अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी विभक्ति (अपादान/Ablative), बहुवचन; समासः—सर्वाणि अङ्गानि (कर्मधारय)
पिबन्तिthey drink
पिबन्ति:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थ/प्रसिद्ध्यर्थ निपात (emphatic particle)
Yamakiṅkara narrating punishments

{ "primaryRasa": "bibhatsa", "secondaryRasa": "bhayanaka", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Yama
DharmaPitṛ-kriyā (Śrāddha)Ritual integrityKarmic retribution

FAQs

Rites for ancestors are not a marketplace for greed or deception. Misuse of sacred duties—especially by those expected to uphold dharma—invites severe consequences.

Ancillary dharma-śikṣā (ethical instruction) within purāṇic narrative; not a direct instance of the five defining topics.

‘Foam from the limbs’ suggests inner impurity externalized—pollution generated by corrupted intent. Mutual assault indicates how adharma turns community into self-consuming conflict.