Next Verse

Kurma Purana — Uttara Bhaga, Shloka 1

Prākṛta-pralaya, Pratisarga Doctrine, and the Ishvara-Samanvaya of Yoga and Devotion

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रिचत्वारिंशो ऽध्यायः कूर्म उवाच अतः परं प्रवक्ष्यामि प्रतिसर्गमनुत्तमम् / प्राकृतं हि समासेन शृणुध्वं गदतो मम

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge tricatvāriṃśo 'dhyāyaḥ kūrma uvāca ataḥ paraṃ pravakṣyāmi pratisargamanuttamam / prākṛtaṃ hi samāsena śṛṇudhvaṃ gadato mama

یوں شری کورم پران کی چھٹ ساہستری سنہتا کے اُتری بھاگ میں تریچتوارِمش ادھیائے۔ کورم نے کہا—اب اس کے بعد میں پرتِسَرگ، یعنی ثانوی سृष्टि کا بے مثال تَتْو، پرाकرت عمل سمیت اختصار سے بیان کروں گا؛ میری بات سنو۔

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्तिसूचक (quotative/end marker)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष/नामधेय-समास (in the Śrī-Kūrma-Purāṇa)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand section)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समास (षट्साहस्त्री = six-thousand [collection])
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
उपरिविभागेin the upper division
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (उपरि-भागः/upper division)
त्रिचत्वारिंशःforty-third
त्रिचत्वारिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रि + चत्वारिंशत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु (43rd) विशेषण अध्यायः
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कूर्मःKūrma
कूर्मः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकूर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वक्ता (speaker)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
अतःthereafter
अतः:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/अनन्तरार्थ (therefore/thereafter)
परम्the next (topic)
परम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (as object: further/next)
प्रवक्ष्यामिI shall explain
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
प्रतिसर्गम्the secondary creation/dissolution cycle
प्रतिसर्गम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootप्रतिसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण प्रतिसर्गम्
प्राकृतम्pertaining to Prakriti / natural
प्राकृतम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootप्राकृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (implicit विषयम्)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed)
समासेनin brief / by summary
समासेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; करण (by means of brevity/summary)
शृणुध्वम्listen
शृणुध्वम्:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), बहुवचन; आत्मनेपद
गदतःof (me) speaking
गदतः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootगद् (धातु)
Formशतृ-प्रत्यय (वर्तमान कृदन्त/Present active participle), षष्ठी (Genitive), एकवचन; पुंलिङ्ग; ‘of (me) speaking’
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी, एकवचन

Lord Kūrma (Vishnu as the Tortoise incarnation)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

K
Kūrma
P
Pratisarga
P
Prakṛti

FAQs

Indirectly: by introducing pratisarga as a “prākṛta” (Prakṛti-based) process, it implies that the Supreme principle is distinct from material nature and can authoritatively describe its re-manifestation; the Self is thus not reduced to matter or its transformations.

No specific practice is taught in this verse; it functions as a transition into cosmological teaching. In the Kurma Purana’s broader Upari-bhaga framework, such knowledge supports Yoga by clarifying Prakṛti’s evolutes, aiding dispassion (vairāgya) and discernment (viveka) central to liberation-oriented discipline.

While Shiva is not named here, the verse reflects the Purana’s integrative method: Vishnu as Lord Kūrma teaches a cosmology often articulated in shared Sāṃkhya-Yoga terms used across Shaiva and Vaishnava traditions, preparing a non-sectarian metaphysical ground for later syntheses.