Next Verse

Shloka 1

Tīrtha-māhātmya and Rudra’s Samanvaya Teaching

Maṅkaṇaka Episode

इती श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रयस्त्रिशो ऽध्यायः ऋषय ऊचुः तीर्थानि यानि लोके ऽस्मिन् विश्रुतानि माहन्ति च / तानि त्वं कथयास्माकं रोमहर्षण सांप्रतम्

itī śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge trayastriśo 'dhyāyaḥ ṛṣaya ūcuḥ tīrthāni yāni loke 'smin viśrutāni māhanti ca / tāni tvaṃ kathayāsmākaṃ romaharṣaṇa sāṃpratam

یوں شری کورم پران کی چھٹ ساہسری سمہتا کے اُتّر بھاگ میں تینتیسواں ادھیائے شروع ہوتا ہے۔ رشیوں نے کہا— اے رومہَرشن! اس لوک میں جو مشہور اور نہایت معظّم تیرتھ ہیں، اُن کا بیان ہمیں ابھی سنائیے۔

इतिthus
इति:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः: श्रीयुक्तं कूर्मपुराणम् (कर्मधारय) / कूर्मस्य पुराणम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समास: षट्सहस्रसंख्यका (six-thousand)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
उपरिविभागेin the upper section
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः: उपरि स्थितः विभागः (तत्पुरुष)
त्रयस्त्रिंशःthirty-third
त्रयस्त्रिंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयस् + त्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमसंख्या-रूपे अध्यायविशेषणम् (33rd)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
यानिwhich
यानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धबोधकः सापेक्षः सर्वनाम
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विश्रुतानिwell-known
विश्रुतानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-√श्रु (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle) ‘well-known’; ‘तीर्थानि’ इति विशेषणम्
माहन्तिgreat
माहन्ति:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘महान्ति’ इत्यस्य पाठभेद/रूपभेद
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
तानिthose
तानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कथयtell
कथय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय (धातु; √कथ् णिच्)
Formलोट् (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; णिच्-प्रयोगः
अस्माकम्to us/for us
अस्माकम्:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
रोमहर्षणO Romaharṣaṇa
रोमहर्षण:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootरोमहर्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
साम्प्रतम्now/at present
साम्प्रतम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसाम्प्रत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; कालवाचक-क्रियाविशेषण (temporal adverb)

The sages (ṛṣis), addressing Romaharṣaṇa (Sūta)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

R
Romaharṣaṇa (Sūta)
Ṛṣis (sages)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it sets the narrative frame for teaching dharma through tīrtha-māhātmya—where inner purity and right understanding are traditionally linked with sacred places and their disciplines.

No specific yoga practice is stated in this verse; it introduces a section on tīrthas, which in Purāṇic tradition supports sādhana through vows, bathing, japa, and worship performed at sanctified locations.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, the Kurma Purāṇa’s broader Upari-bhāga context commonly presents pilgrimage and worship as a shared dharmic field supporting Shaiva–Vaishnava synthesis.