Next Verse

Kurma Purana — Uttara Bhaga, Shloka 1

Dāna-dharma: Types of Charity, Worthy Recipients, Vrata-Timings, and Śiva–Viṣṇu Propitiation

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे पञ्चविंशो ऽध्यायः इन् रेए निछ्त् ज़ुल्äस्सिगे ज़ेइछेन्: व्यास उवाच अथातः संप्रवक्ष्यामि दानधर्ममनुत्तमम् / ब्रह्मणाभिहितं पूर्वमृषीणां ब्रह्मवादिनाम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge pañcaviṃśo 'dhyāyaḥ IN REE NICHT ZULÄSSIGE ZEICHEN: vyāsa uvāca athātaḥ saṃpravakṣyāmi dānadharmamanuttamam / brahmaṇābhihitaṃ pūrvamṛṣīṇāṃ brahmavādinām

یوں شری کورم پران کی شٹ ساہسری سنہتا کے اُتّر وِبھाग میں پچیسواں ادھیائے سمাপ্ত ہوا۔ ویاس نے کہا—اب میں دان کے انُتّم دھرم کی تشریح کروں گا، جو پہلے برہما نے برہموادی رشیوں کو بتایا تھا۔

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक अव्यय (quotative particle)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formसमास-समाहार (नामधेय-रूपेण), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
षट्-साहस्त्र्याम्in the ‘six-thousand’ (section)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास, स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
उपरि-विभागेin the upper division
उपरि-विभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि (अव्यय/प्रातिपदिक) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (अव्ययपूर्वपद), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
पञ्चविंशःtwenty-fifth
पञ्चविंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चविंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (अध्यायः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अथnow/then
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formआरम्भार्थक अव्यय (discourse particle: ‘now/then’)
अतःthereupon
अतः:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतु/अनन्तरार्थक अव्यय (thereupon/therefore)
संप्रवक्ष्यामिI shall expound
संप्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-√वच् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तम-पुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
दान-धर्मम्the duty/law of giving
दान-धर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदान (प्रातिपदिक) + धर्म (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: ‘दानस्य धर्मः’), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (दानधर्मम्)
ब्रह्मणाby Brahmā
ब्रह्मणा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
अभिहितम्declared
अभिहितम्:
Kriya-visheshana (क्रिया-विशेषण/participial predicate)
TypeVerb
Rootअभि-√धा (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘said/declared’
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formकालवाचक अव्यय (adverb: ‘formerly’)
ऋषीणाम्of the sages
ऋषीणाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
ब्रह्मवादिनाम्of the expounders of Brahman
ब्रह्मवादिनाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्म (प्रातिपदिक) + वादिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपपद: ‘ब्रह्म वदन्ति’), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन

Vyāsa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

V
Vyāsa
B
Brahmā
Ṛṣis (Brahmavādins)

FAQs

Indirectly: it frames dāna-dharma as taught by “brahmavādins,” implying that right action is rooted in Brahman-knowledge—ethics aligned with insight into ultimate reality.

No specific technique is stated; the verse establishes a dharmic foundation—dāna (selfless giving) as a purifying discipline that supports yogic life and inner steadiness across the Kurma Purana’s teachings.

Not explicitly; it reflects the Kurma Purana’s integrative approach by grounding later spiritual paths (including Shaiva-Vaishnava synthesis and Pāśupata-oriented disciplines) in universally upheld dharma like dāna.