Next Verse

Shloka 1

Karma-yoga Discipline for the Twice-born: Upanayana, Upavīta Conduct, Guru-veneration, and Alms-regimen

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे (ईश्वरगीतासु) एकादशो ऽध्यायः व्यास उवाच शृणुध्वमृषयः सर्वे वक्ष्यमाणं सनातनम् / कर्मयोगं ब्राह्मणानामात्यन्तिकफलप्रदम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge (īśvaragītāsu) ekādaśo 'dhyāyaḥ vyāsa uvāca śṛṇudhvamṛṣayaḥ sarve vakṣyamāṇaṃ sanātanam / karmayogaṃ brāhmaṇānāmātyantikaphalapradam

یوں شری کورم پران کی چھٹ ساہستری سنہتا کے اُتر وِبھاغ میں، ایشورگیتا کے ضمن میں، گیارھواں ادھیائے (آغاز ہوتا ہے)۔ ویاس نے کہا—“اے رشیو! تم سب اس سناتن اُپدیش کو سنو جو اب بیان کیا جا رہا ہے—برہمنوں کے لیے کرم یوگ، جو اعلیٰ ترین پھل عطا کرتا ہے۔”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसमाप्त्यर्थक अव्यय (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन; तत्पुरुष (श्रीकूर्मस्य पुराणम्)
षट्साहस्त्र्याम्in the (section) of six-thousand (verses)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन; द्विगु-समास (षट्सहस्रसंख्यका)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
उपरिविभागेin the upper division
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (उपरि-भागः/upper division)
ईश्वरगीतासुin the Īśvara-gītās
ईश्वरगीतासु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootईश्वर + गीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुष (ईश्वरस्य गीताः)
एकादशःeleventh
एकादशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकादश (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अध्याय-विशेषण (eleventh)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
शृणुध्वम्listen
शृणुध्वम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (Imperative), आत्मनेपद, मध्यमपुरुष (2nd person), बहुवचन
ऋषयःO sages
ऋषयः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; संबोधनार्थे प्रथमा-प्रयोग (vocative sense)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ऋषयः-विशेषण
वक्ष्यमाणम्that which is going to be spoken
वक्ष्यमाणम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) + श्यत् (कृत्; भविष्यत्कालिक-कर्तरि)
Formभविष्यत्-कर्तरि कृदन्त (future passive participle sense: ‘about to be spoken’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मपद
सनातनम्eternal
सनातनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसनातन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वक्ष्यमाणम्-विशेषण
कर्मयोगम्the yoga of action
कर्मयोगम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्म + योग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (कर्मणः योगः)
ब्राह्मणानाम्of Brahmins
ब्राह्मणानाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
आत्यन्तिकफलप्रदम्granting the ultimate fruit
आत्यन्तिकफलप्रदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआत्यन्तिक + फल + प्रद (प्रातिपदिक; प्रद = प्र+दा-धातु-प्रद/द)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष (आत्यन्तिकं फलम् प्रददाति इति)

Vyasa

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: shanta

K
Kurma Purana
I
Ishvara Gita
V
Vyasa
R
Rishis
K
Karma-yoga
B
Brahmanas

FAQs

It frames the teaching as “sanātana” (eternal) and aimed at the “ātyantika-phala” (ultimate end), indicating that Karma-yoga is presented as a means oriented toward liberation and realization of the highest Self, not merely worldly merit.

The verse introduces Karma-yoga—disciplined action offered in a sacred spirit—as the primary practice to be taught, especially within a dharma-structured life (varṇāśrama), leading toward the highest fruit.

While not naming Śiva or Viṣṇu directly, it situates the instruction within the Īśvara-gītā of the Kūrma Purāṇa, a section traditionally read as synthesizing devotion and yoga under “Īśvara” (the Lord) beyond sectarian division.