Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
उमापि तं समोवेक्ष्य धावन्तं चात्मनः प्रियम् / स्वात्मानं स्वात्मर्सोन्दर्यं निन्दन्ती चातिविस्मिता / तस्थाववाङ्मुखी तूष्णीं लज्जासूयासमन्विता
umāpi taṃ samovekṣya dhāvantaṃ cātmanaḥ priyam / svātmānaṃ svātmarsondaryaṃ nindantī cātivismitā / tasthāvavāṅmukhī tūṣṇīṃ lajjāsūyāsamanvitā
اُما نے بھی اپنے محبوب کو دوڑتے دیکھا؛ نہایت حیرت میں وہ اپنے آپ اور اپنے حسن کو ملامت کرنے لگی۔ پھر حیا اور رشک کے ساتھ، سر جھکائے خاموش کھڑی رہ گئی۔