Previous Verse
Next Verse

Brahmanda Purana — Anushanga Pada, Shloka 24

Mṛga–Mṛgī Saṃvāda: Karmakāraṇa and Pūrvajanma-kathana

The Deer and Doe Dialogue on Karma and Past Birth

अत्युच्चपातध्वनिभिर्निर्झरैः कन्दरोद्गतैः / गर्ज्जतमिव संसक्तं व्यालाद्यैर्मृगपक्षिभिः

atyuccapātadhvanibhirnirjharaiḥ kandarodgataiḥ / garjjatamiva saṃsaktaṃ vyālādyairmṛgapakṣibhiḥ

غاروں سے نکلنے والے آبشاروں کے نہایت بلند گرنے کی گونج سے وہ جگہ بھر گئی تھی؛ سانپ وغیرہ، ہرن اور پرندوں سے بھری ہوئی وہ گویا گرج رہی تھی۔

अति-उच्च-पात-ध्वनिभिःwith the sounds of very high cascades
अति-उच्च-पात-ध्वनिभिः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअति (अव्यय) + उच्च (प्रातिपदिक) + पात (प्रातिपदिक) + ध्वनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘with sounds of very high falls’
निर्झरैःwith waterfalls/streams
निर्झरैः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनिर्झर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; instrumental plural
कन्दर-उद्गतैःemerging from caves
कन्दर-उद्गतैः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकन्दर (प्रातिपदिक) + उद्गत (उद्+गम् धातु, क्त कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘issuing forth from caves’ qualifying ‘निर्झरैः’
गर्ज्जतम्roaring
गर्ज्जतम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगर्ज् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कृदन्त (शतृ), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘roaring’ (as if)
इवas if/like
इव:
सम्बन्ध (Comparator/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक अव्यय (particle of comparison)
संसक्तम्closely associated/filled
संसक्तम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसम्+सञ्ज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘attached/associated/filled’
व्याल-आद्यैःwith serpents and others
व्याल-आद्यैः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootव्याल (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘with serpents and the like’
मृग-पक्षिभिःwith animals and birds
मृग-पक्षिभिः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक) + पक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘with beasts and birds’