Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

गोवर्धनोत्तरविस्मयः, रासलीलाप्रसङ्गः, तथा सर्वव्याप्तिवेदान्तोपदेशः

सो ऽपि कैशोरकवयो मानयन् मधुसूदनः रेमे ताभिर् अमेयात्मा क्षपासु क्षपिताहितः

so 'pi kaiśorakavayo mānayan madhusūdanaḥ reme tābhir ameyātmā kṣapāsu kṣapitāhitaḥ

Siya rin—si Madhusūdana—na nagbibigay-galang sa mga dalagang nasa kasibulan, bilang di-masukat na Sarili, ay nakipaglaro sa kanila sa mga gabi; inalis Niya ang masama at tinapos ang kanilang pagdurusa.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (also/even)
कैशोरकवयःyouthful
कैशोरकवयः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootकैशोरक + वयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः (कैशोरकं वयः येषाम् = of youthful age)
मानयन्honouring
मानयन्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण/Concomitant action)
TypeAdjective
Rootमानय् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; परस्मैपद-कर्तरि (honouring)
मधुसूदनःMadhusūdana
मधुसूदनः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमधु + सूदन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः
रेमेenjoyed/sported
रेमे:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootरम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
ताभिःwith them
ताभिः:
Sahakarana (सहकरण/Accompaniment)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
अमेयात्माof immeasurable nature
अमेयात्मा:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअमेय + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (अमेयः आत्मा यस्य = whose self is immeasurable)
क्षपासुin the nights
क्षपासु:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootक्षपा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
क्षपिताहितःdestroyer of foes/evil
क्षपिताहितः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootक्षपित + अहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (क्षपितम् अहितं येन = by whom harm/enemies are destroyed)

Sage Parāśara (narrating to Maitreya)

K
Krishna
M
Madhusudana
G
Gopis (cowherd maidens)

FAQs

It frames Krishna’s līlā as the play of the immeasurable Supreme Self—his intimacy with devotees is not limitation, but divine condescension (grace) while remaining transcendent.

By describing him as “kṣapitāhitaḥ,” Parāśara signals that these acts are protective and purifying—Krishna honors devotees and removes harm/inauspiciousness, not merely engaging in romance.

The verse emphasizes Vishnu’s sovereignty expressed through compassion: the Supreme Lord enters humanlike joy with devotees while simultaneously destroying evil and restoring auspicious order.