Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 74, Shloka 19

भरतस्य कैकेयी-गर्हा तथा सुरभि-दृष्टान्तः

Bharata’s Reproach of Kaikeyi and the Surabhi Exemplum

निरीक्षमाण श्शक्रस्तां ददर्श सुरभिं स्थिताम्।आकाशे विष्ठितां दीनां रुदन्तीं भृशदुःखिताम्।।।।

nirīkṣamāṇaḥ śakras tāṃ dadarśa surabhiṃ sthitām | ākāśe viṣṭhitāṃ dīnāṃ rudantīṃ bhṛśaduḥkhitām ||

Paglingon-lingon ni Śakra, nakita niya si Surabhī na nakatindig sa kalangitan—api at kaawa-awa, humahagulhol at labis na pinipighati.

निरीक्षमाणःlooking (up)
निरीक्षमाणः:
Karta (कर्ता/Subject-qualifier)
TypeVerb
Root√ईक्ष् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘looking (up/on)’
शक्रःŚakra (Indra)
शक्रः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ददर्शsaw/beheld
ददर्श:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
सुरभिम्Surabhi
सुरभिम्:
Karma (कर्म/Object-apposition)
TypeNoun
Rootसुरभि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; apposition to ताम्
स्थिताम्standing/placed
स्थिताम्:
Karma (कर्म/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था)
Formभूतकृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying सुरभिम्)
आकाशेin the sky
आकाशे:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
विष्ठिताम्distressed/afflicted
विष्ठिताम्:
Karma (कर्म/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootविष्ठित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था with vi-)
Formभूतकृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
दीनाम्miserable
दीनाम्:
Karma (कर्म/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
रुदन्तीम्wailing
रुदन्तीम्:
Karma (कर्म/Object-qualifier)
TypeVerb
Root√रुद् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
भृशदुःखिताम्intensely sorrowful
भृशदुःखिताम्:
Karma (कर्म/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootभृश-दुःखित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः कर्मधारयः (भृशं दुःखिता); विशेषणम्

While looking around Indra beheld Kamadhenu in intense pain stationed in the sky, looking distressed and miserable, and wailing.

B
Bharata
K
Kaikeyi
I
Indra (Śakra)
S
Surabhī
Ā
Ākāśa (sky)

FAQs

The verse prepares the idea that dharma demands response to suffering: recognition of distress is the first step toward restoring moral balance.

Indra locates Surabhī in the sky and observes her overwhelming grief.

Responsiveness to suffering—an ethical readiness (in rulers and gods alike) to address visible injustice.