Prāyaścitta-vidhāna: Tapas, Dāna, Vrata, and Proportional Expiation (प्रायश्चित्तविधानम्)
पूजयित्वा ततः पश्चाद् गृहस्थो भोक्तुमहति । गृहस्थको चाहिये कि वह पहले देवताओं, ऋषियों, मनुष्यों (अतिथियों), पितरों और घरके देवताओंका पूजन करके पीछे अपने भोजन करे
pūjayitvā tataḥ paścād gṛhastho bhoktumarhati |
Itinuro ni Vyāsa na ang maybahay ay nagiging karapat-dapat kumain lamang matapos munang maghandog ng nararapat na paggalang at pagsamba—una sa mga diyos, saka sa mga ṛṣi, sa mga panauhing tao, sa mga ninuno (pitṛ), at sa mga diyos ng tahanan. Ang diwa: ang pansariling ligaya ay dapat sumunod sa mga tungkuling banal at panlipunan; ang pagtanggap ng pagkain ay isang disiplinadong gawain na nakaugat sa pasasalamat, pagkamapagpatuloy, at paggalang sa kaayusang nagtataguyod ng buhay.
व्यास उवाच
A householder should not treat food as mere personal consumption; one should first fulfill obligations of reverence and offering—honoring the divine, the sages, guests, ancestors, and household deities—so that eating becomes a dharmic act rooted in gratitude and responsibility.
In Śānti Parva’s instruction on conduct, Vyāsa states a rule of household discipline: only after performing prior honors/offerings does the gṛhastha become fit to eat, emphasizing ordered duties before personal enjoyment.