Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

नैमिषारण्ये सूतागमनम् — लिङ्गमाहात्म्यभूमिका तथा शब्दब्रह्म-ओङ्कार-लिङ्गतत्त्वम्

भवभक्तो भवांश्चैव वयं वै नारदस्तथा अस्याग्रतो मुनेः पुण्यं पुराणं वक्तुमर्हसि

bhavabhakto bhavāṃścaiva vayaṃ vai nāradastathā asyāgrato muneḥ puṇyaṃ purāṇaṃ vaktumarhasi

Ikaw ay deboto ni Bhava (Śiva), at tunay na nananatili sa Bhava-bhakti; kami rin—si Nārada man—ay gayon din. Kaya sa harap ng muning ito, nararapat mong ipahayag ang banal na Purāṇa, mapagpala at nakatuon kay Śiva.

भव-भक्तःdevotee of Bhava (Śiva)
भव-भक्तः:
भवांश्devoted to Bhava / belonging to Bhava
भवांश्:
च एवand indeed
च एव:
वयम्we
वयम्:
वैindeed
वै:
नारदःNārada
नारदः:
तथाlikewise/so
तथा:
अस्य अग्रतःbefore him / in his presence
अस्य अग्रतः:
मुनेःof the sage
मुनेः:
पुण्यम्sacred, merit-giving
पुण्यम्:
पुराणम्Purāṇa (ancient sacred narrative)
पुराणम्:
वक्तुम्to speak/expound
वक्तुम्:
अर्हसिyou are fit/you ought
अर्हसि:

Nārada (as referenced within Sūta’s larger narration)