Shloka 4

Cosmographic Ordering of the Southern and Western Quarters: Valleys, Forest-Plateaus, and Sacred Sites

तस्य च मध्ये महाशिखरः शतयोजनायामस्त्रिंशद्योजनविस्तीर्णोऽनेकधातुरत्नभूषितः तस्य चोपरि महती रथ्या रत्नप्राकारतोरणा । तस्यां महद् विद्याधरपुरम् । तत्र पुलोमानामा विद्याधरराजः शतसहस्रपरिवारः । तथा च विखाखाचलेन्द्रस्य श्वेतस्य चान्तरे सरः । तस्य च पूर्वतीरे महदाम्रवनं कनकसंकाशैः फलैरतिसुगन्धिभिर्महाकुम्भमात्रैः सर्वतश्चितम् । देवगन्धर्वादयश्च तत्र निवसन्ति ॥४॥

tasya ca madhye mahāśikharaḥ śatayojanāyāmas triṃśadyojanavistīrṇo 'nekadhāturatnabhūṣitas tasya copari mahatī rathyā ratnaprākāratoraṇā | tasyāṃ mahad vidyādharapuram | tatra pulomānāmā vidyādhararājaḥ śatasahasraparivāraḥ | tathā ca vikhākhācalendrasya śvetasya cāntare saraḥ | tasya ca pūrvatīre mahadāmravanaṃ kanakasaṃkāśaiḥ phalair atisugandhibhir mahākumbhamātraiḥ sarvataś citam | devagandharvādayaś ca tatra nivasanti ||4||

กลางสถานที่นั้นมียอดเขาใหญ่ ยาวหนึ่งร้อยโยชน์ กว้างสามสิบโยชน์ ประดับด้วยแร่ธาตุและรัตนะนานาชนิด บนยอดนั้นมีถนนหลวงกว้างใหญ่ มีเชิงเทินและซุ้มประตูทำด้วยรัตนะ ที่นั่นเป็นนครใหญ่ของเหล่าวิทยาธร ณ ที่นั้นมีพระราชาวิทยาธรนามว่า ปุโลมา พร้อมบริวารหนึ่งแสน และระหว่างภูเขาใหญ่ วิขาคะ กับภูเขา เศวตะ มีสระน้ำหนึ่งแห่ง ที่ฝั่งตะวันออกมีสวนมะม่วงกว้างใหญ่ เต็มไปทุกทิศด้วยผลอันหอมยิ่ง สีดุจทอง และมีขนาดเท่าหม้อใหญ่ เหล่าเทวะ คันธรรพะ และหมู่อื่น ๆ พำนักอยู่ที่นั่น

तस्यof it/of that
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
महाशिखरःa great peak
महाशिखरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + शिखर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (महच्च तत् शिखरः)
शत-योजन-आयामः100 yojanas long
शत-योजन-आयामः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशत (संख्या) + योजन (प्रातिपदिक) + आयाम (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘having length of 100 yojanas’
त्रिंशत्-योजन-विस्तीर्णः30 yojanas wide
त्रिंशत्-योजन-विस्तीर्णः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रिंशत् (संख्या) + योजन (प्रातिपदिक) + विस्तीर्ण (कृदन्त, वि+स्तॄ)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘spread 30 yojanas wide’
अनेक-धातु-रत्न-भूषितःadorned with many minerals and jewels
अनेक-धातु-रत्न-भूषितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक) + धातु (प्रातिपदिक) + रत्न (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त, भूष्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (शिखरः) विशेषण; ‘adorned with many minerals and gems’
तस्यof it
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
उपरिupon/above
उपरि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootउपरि (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (above/upon)
महतीgreat
महती:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (रथ्या) विशेषण
रथ्याmain street/road
रथ्या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरथ्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रत्न-प्राकार-तोरणाwith jeweled walls and gateways
रत्न-प्राकार-तोरणा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरत्न (प्रातिपदिक) + प्राकार (प्रातिपदिक) + तोरण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (रथ्या) विशेषण; ‘having jeweled ramparts and gateways’
तस्याम्in that (road)
तस्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; (रथ्यायाम्)
महत्great
महत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (पुरम्) विशेषण
विद्याधर-पुरम्city of Vidyādharas
विद्याधर-पुरम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक) + पुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विद्याधराणां पुरम्)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
पुलोमान्Pulomān
पुलोमान्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुलोमान् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formनामनिर्देशक अव्यय (named)
विद्याधर-राजःking of the Vidyādharas
विद्याधर-राजः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक) + राजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विद्याधराणां राजा)
शत-सहस्र-परिवारःwith a retinue of 100,000
शत-सहस्र-परिवारः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशत (संख्या) + सहस्र (संख्या) + परिवार (प्रातिपदिक)
Formद्विगु/संख्यासमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (राजः) विशेषण; ‘having a retinue of a hundred thousand’
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
विखाख-अचल-इन्द्रस्यof Vikhākha, the mountain-lord
विखाख-अचल-इन्द्रस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविखाख (प्रातिपदिक) + अचल (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘of Vikhākha, lord of mountains’
श्वेतस्यof Śveta (the white mountain)
श्वेतस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootश्वेत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; (अचल/शैल) नाम
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
अन्तरेin between
अन्तरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
सरःlake
सरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तस्यof it
तस्य:
Shashthi-Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
पूर्व-तीरेon the eastern bank
पूर्व-तीरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक) + तीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘on the eastern bank’
महत्-आम्र-वनम्great mango-grove
महत्-आम्र-वनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + आम्र (प्रातिपदिक) + वन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘great mango-grove’
कनक-संकाशैःgolden-looking
कनक-संकाशैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकनक (प्रातिपदिक) + संकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘gold-like’
फलैःwith fruits
फलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अति-सुगन्धिभिःvery fragrant
अति-सुगन्धिभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + सुगन्धि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘very fragrant’
महा-कुम्भ-मात्रैःas big as large jars
महा-कुम्भ-मात्रैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + कुम्भ (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; (फलैः) विशेषण; ‘as large as great pots’
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Desha (देश)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formपरितोऽर्थक अव्यय (everywhere)
चितम्filled
चितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (चित); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (वनम्) विशेषण; ‘heaped/filled’
देव-गन्धर्व-आदयःgods, gandharvas, and others
देव-गन्धर्व-आदयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + गन्धर्व (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formसमाहार/इतरेतर-द्वन्द्व; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘gods, gandharvas, etc.’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
निवसन्तिdwell
निवसन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद (नि+वस्)

Varāha (default dialogue framework; speaker not explicit in this fragment)

Varaha Avatara Context: {"is_varaha_focus":false,"aspect_highlighted":"None","boar_form_detail":"None","earth_interaction":"None"}

Bhu Devi Dialogue: {"is_dialogue":false,"speaker_role":"instructor","bhu_devi_state":"None","key_question":"None"}

Mathura Mandala: {"is_mathura_related":false,"specific_site":"None","parikrama_context":"None","krishna_connection":"None"}

Dharma Shastra: {"has_dharma_rule":false,"topic":"None","instruction_summary":"None","karmic_consequence":"None"}

Vrata Mahatmya: {"has_vrata":false,"vrata_name":"None","tithi_month":"None","promised_fruit":"None"}

Cosmic Boar Symbolism: {"has_symbolism":false,"symbolic_interpretation":"None","yajna_varaha_imagery":"None","vedantic_connection":"None"}

Philosophical Teaching: {"has_teaching":true,"teaching_type":"cosmological_imaginary","core_concept":"The Purāṇic cosmos integrates refined culture (rathyā, prākāra, toraṇa) with ecological abundance (āmra-vana), implying prosperity arises where order and beauty align with nature.","practical_application":"Cultivate ‘dharma of place’: build and inhabit spaces without severing them from groves, waters, and fragrance-bearing biodiversity."}

Subject Matter: ["Geography","Cosmology","Heritage Sites","Ecological Narratives"]

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: mountain-city complex with lake and grove

Related Themes: Varāha Purāṇa 80 (sequence of peaks, lakes, groves, and non-human communities)

Visual Art Cues: {"scene_description":"A towering gem-studded mountain with a jeweled roadway and gates leading to a Vidyādhara city; nearby a lake between two mountains; on the eastern shore a vast mango grove with golden, jar-sized fragrant fruits; devas and gandharvas present.","item_prompts":["gem-encrusted peak","broad royal road (rathyā)","jewel ramparts and ornate gateways","city with palaces","Vidyādhara king Pulomā with large retinue","lake between two mountains","eastern-bank mango grove","oversized golden mangoes","celestial beings"],"kerala_mural_prompt":"Kerala mural: stylized mountain with patterned gem motifs, architectural bands for ramparts/gates, Vidyādhara figures with elaborate ornaments, mango grove with repeating golden fruit forms, lake as decorative blue band.","tanjore_prompt":"Tanjore: gilded city gates and jewelry, embossed gems on the peak, central king figure with gold-leaf crown, mango fruits highlighted in gold, rich maroon/green background.","mysore_prompt":"Mysore: intricate architecture lines, nuanced gem colors, elegant court scene for Pulomā, naturalistic mango leaves and fruit sheen, calm lake reflections.","pahari_prompt":"Pahari: narrative split-scene—mountain city above, lake and mango grove below; delicate figures, bright fruit accents, airy celestial presence, rhythmic hill contours."}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"majestic and wondrous","suggested_raga":"Śrī","pace":"medium","voice_tone":"firm, regal, with heightened emphasis on measures and splendor terms (रत्न-, प्राकार-, तोरण-)."}

C
Classical Literature
P
Purāṇic Geography
M
Mythic Topography
E
Environmental Imaginaries

FAQs

It exemplifies Purāṇic sacred-geographical writing: landscapes are described through monumental scale (yojana measures), mineral wealth, and inhabited celestial/semidivine polities, reflecting how cultural memory mapped value and sanctity onto terrain.

No securely identifiable modern location is specified; the passage names mythic/topographic features (the mountains Vikhākhā and Śveta, a lake between them, and an eastern mango-grove) typical of Purāṇic cosmography rather than a single verifiable site.

The verse primarily conveys cultural-heritage and ecological valuation: it portrays a thriving, fragrant grove and waterbody as integral to an inhabited landscape, implicitly emphasizing the importance of fertile, well-tended environments within the text’s sacred geography.