Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 56

तस्मादानंदसंदोहः समभून्मम सांप्रतम् । तच्छ्रुत्वागस्त्यवचनं व्यासः प्रोवाच तं मुनिम्

tasmādānaṃdasaṃdohaḥ samabhūnmama sāṃpratam | tacchrutvāgastyavacanaṃ vyāsaḥ provāca taṃ munim

เพราะฉะนั้น ในบัดนี้เอง กระแสแห่งอานันทะอันไพศาลได้บังเกิดในใจเรา ครั้นได้สดับวาจาของอคัสตยะแล้ว ฤๅษีวยาสะจึงกล่าวแก่ท่านมุนีนั้น

तस्मात्from that/therefore
तस्मात्:
Hetu/Apadana (Cause/Source)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
आनन्द-सन्दोहःa mass/heap of joy
आनन्द-सन्दोहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआनन्द (प्रातिपदिक) + सन्दोह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आनन्दस्य सन्दोहः)
समभूत्arose fully
समभूत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलुङ्-लकार (Aorist/Past), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; उपसर्गः सम्
ममof me/my
मम:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
साम्प्रतम्now, at present
साम्प्रतम्:
Kala-adhikarana (Time)
TypeIndeclinable
Rootसाम्प्रतम् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (at present/now)
तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव
अगस्त्य-वचनम्Agastya's words
अगस्त्य-वचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक) + वचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अगस्त्यस्य वचनम्)
व्यासःVyasa
व्यासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रोवाचsaid/spoke
प्रोवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; उपसर्गः प्र
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मुनिम्sage
मुनिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Narrator (frame voice), then transition to Vyāsa speaking

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and Naimiṣāraṇya sages (implied)

Scene: A quiet āśrama setting: Vyāsa, stirred with joy, turns toward Agastya after hearing his words; the atmosphere is anticipatory, marking the opening of a sacred discourse on Ayodhyā.

A
Agastya
V
Vyāsa

FAQs

Hearing the glory of a sacred place from realized sages generates immediate inner joy and prompts further dharmic questioning.

Ayodhyā is the ongoing subject whose greatness is causing the described joy.

None in this verse; it bridges into the formal questions about pilgrimage method and fruits.