Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 12

त्रयो भुवं समासाद्य कौतुकाविष्टचेतसः । कैलासं ते गिरिवरं समारूढाः सुरेर्वृताः

trayo bhuvaṃ samāsādya kautukāviṣṭacetasaḥ | kailāsaṃ te girivaraṃ samārūḍhāḥ surervṛtāḥ

เทพทั้งสามเสด็จถึงพื้นพิภพด้วยจิตถูกครอบงำด้วยความพิศวง แล้วเสด็จขึ้นเขาไกรลาสอันประเสริฐ โดยมีหมู่เทพรายล้อม

त्रयःthree
त्रयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (m. nom. pl.)
भुवम्the earth/world
भुवम्:
Karma (Goal/Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभुव्/भू (प्रातिपदिक: भुवन/भुव्)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (f. acc. sg.); गत्यर्थकर्म
समासाद्यhaving reached/approached
समासाद्य:
Purvakāla-kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ- सद् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive)
कौतुकाविष्टचेतसःwith minds seized by curiosity
कौतुकाविष्टचेतसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक + आविष्ट + चेतस् (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण; समासः—तत्पुरुष (कौतुक-आविष्ट-चेतस् = whose minds are possessed by curiosity)
कैलासम्Kailāsa
कैलासम्:
Karma (Object/Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootकैलास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (m. acc. sg.)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम-रूप (m. nom. pl.)
गिरिवरम्the best mountain
गिरिवरम्:
Samānādhikaraṇa (Apposition to Kailāsa/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि + वर (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (वरः गिरिः = excellent mountain)
समारूढाःhaving ascended, mounted
समारूढाः:
Kriya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootसम्-आ- रुह् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (m. nom. pl.)
सुरैःby the gods
सुरैः:
Karana (Instrument/Agent in passive sense/करण)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (m. instr. pl.)
वृताःsurrounded, attended
वृताः:
Karta-predicative (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootवृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (m. nom. pl.)

Sārasvata

Tirtha: Kailāsa (invoked within Vastrāpatha māhātmya)

Type: peak

Scene: Brahmā, Viṣṇu, and Rudra descend to earth, then begin a luminous ascent of Kailāsa; the mountain gleams with snow and crystal; hosts of gods surround them with banners, flowers, and celestial instruments.

K
Kailāsa
D
Devas
T
The three gods (Trimūrti)

FAQs

Sacred geography is presented as a theater of divine action; even gods converge upon sanctified peaks like Kailāsa for cosmic deliberation.

Kailāsa is highlighted as the ‘best of mountains,’ a paradigmatic sacred locus in Purāṇic tradition.

None.