Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 128

वस्त्रापथे महा क्षेत्रे मुक्तिस्ते विहिता ध्रुवा । इत्युक्त्वा स ऋषिर्देव गतो भीमेश्वरं प्रति । दुर्वचःश्रवणाद्व्याधः क्रमात्पंचत्वमाययौ

vastrāpathe mahā kṣetre muktiste vihitā dhruvā | ityuktvā sa ṛṣirdeva gato bhīmeśvaraṃ prati | durvacaḥśravaṇādvyādhaḥ kramātpaṃcatvamāyayau

ในมหากษेत्रอันศักดิ์สิทธิ์แห่งวัสตราปถะ โมกษะของเจ้าถูกกำหนดไว้อย่างมั่นคงแน่นอน ครั้นกล่าวดังนี้แล้ว ฤๅษีผู้เป็นทิพย์ก็ไปสู่ภีเมศวร แต่พรานนั้นเพราะได้ยินวาจาหยาบชั่ว จึงค่อย ๆ ถึงความตาย

वस्त्रापथेat Vastrāpatha
वस्त्रापथे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवस्त्रापथ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (वस्त्राणाम् अपथः/वस्त्र-अपथः; स्थाननाम); पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
महाgreat
महा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘क्षेत्रे’ इत्यस्य विशेषण (irregular stem: महत् → महा)
क्षेत्रेin the sacred field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
मुक्तिःliberation
मुक्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तेfor you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
विहिताordained/appointed
विहिता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + धा (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुक्तिः’ इत्यस्य विशेषण
ध्रुवाcertain
ध्रुवा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुक्तिः’ इत्यस्य विशेषण
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-उद्धरणसूचक (quotative particle)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Apposition (समानााधिकरण/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देवO god (address)
देव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
गतःwent
गतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त) प्रयोगे कर्तरि; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भीमेश्वरम्Bhīmeśvara (name of Śiva)
भीमेश्वरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभीम (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (भीमः ईश्वरः); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रतिtowards
प्रति:
Gati/Direction (गति/दिशा)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/संबन्धबोधक (preposition: towards)
दुर्वचःश्रवणात्from hearing harsh words
दुर्वचःश्रवणात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootदुर् (उपसर्ग/अव्यय) + वचस् (प्रातिपदिक) + श्रवण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दुर्वचसां श्रवणम्); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
व्याधःthe hunter
व्याधः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्याध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
क्रमात्gradually
क्रमात्:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; पञ्चमी-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषण (adverb: gradually/in due course)
पञ्चत्वम्death (state of the five elements)
पञ्चत्वम्:
Gati/Karma (गति/कर्म)
TypeNoun
Rootपञ्चत्व (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष/भावसमास (पञ्चानां भावः = पञ्चत्वम्, ‘fivefold state’ = death); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आययौreached/came to
आययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु) उपसर्ग आ-
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sūta (deduced: Prabhāsa-khaṇḍa narrative style, Sūta to the sages)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra; Bhīmeśvara

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A sage, having declared certain liberation in Vastrāpatha, walks away toward a Śiva shrine (Bhīmeśvara). In contrast, the hunter—shadowed by the stain of harsh words—declines and meets death.

V
Vastrāpatha
B
Bhīmeśvara
Ṛṣi (sage)
V
Vyādha (hunter)

FAQs

A kṣetra’s grace can assure liberation, but one must guard conduct—especially speech and what one chooses to hear—since adharma leads to downfall.

Vastrāpatha Mahākṣetra within the Prabhāsa region, with a linked pilgrimage movement toward Bhīmeśvara.

No explicit ritual is stated here; the verse emphasizes the assured mokṣa of the kṣetra and the ethical caution regarding harsh/evil speech.