Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

निराहारो जितक्रोधो मुक्तसंसारबंधनः । भुजौ पद्मासने कृत्वा किञ्चिन्मीलितलो चनः । मनोतिचंचलं ज्ञात्वा स्थिरं चक्रे हृदि द्विजः

nirāhāro jitakrodho muktasaṃsārabaṃdhanaḥ | bhujau padmāsane kṛtvā kiñcinmīlitalo canaḥ | manoticaṃcalaṃ jñātvā sthiraṃ cakre hṛdi dvijaḥ

ทรงอดอาหาร ชนะความโกรธ และหลุดพ้นจากพันธะแห่งสังสารวัฏ; วางแขนในท่าปัทมาสนะและหลับตาเพียงเล็กน้อย ครั้นรู้ว่าจิตใจยิ่งนักช่างฟุ้งซ่าน ทวิชะจึงทำให้มั่นคงอยู่ในหทัย

nirāhāraḥwithout food; fasting
nirāhāraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootnir-āhāra (प्रातिपदिक; निर्-उपसर्ग + आहार)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; नञ्/निर्-पूर्वक तत्पुरुषः—‘आहारः’ इति पदस्य अभावः (without food)
jitakrodhaḥhaving conquered anger
jitakrodhaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootjita-krodha (प्रातिपदिक; √ji (जि) क्त-प्रत्यय ‘जित’ + क्रोध)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—‘क्रोधं जितः’ (one who has conquered anger)
muktasaṃsārabaṃdhanaḥfreed from worldly bondage
muktasaṃsārabaṃdhanaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootmukta-saṃsāra-bandhana (प्रातिपदिक; √muc (मुच्) क्त ‘मुक्त’ + संसार + बन्धन)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—‘संसारबन्धनात् मुक्तः’ (freed from the bondage of worldly existence)
bhujauthe two arms
bhujau:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbhuja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), द्विवचन; ‘भुज’ = arm
padmāsanein the lotus posture
padmāsane:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpadma-āsana (प्रातिपदिक; पद्म + आसन)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तत्पुरुषः—‘पद्मवत् आसनम्’/‘पद्मासन’ (in lotus posture)
kṛtvāhaving placed/made
kṛtvā:
Kriya (Verbal adjunct/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ) (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund); ‘कृत्वा’ = having done/made/placed
kiñcitslightly
kiñcit:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkiñcit (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाण/अल्पार्थक अव्यय (a little, slightly)
mīlitalocanaḥwith (his) eyes closed
mīlitalocanaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootmīlita-locana (प्रातिपदिक; √mīl (मील्) क्त ‘मीलित’ + लोचन)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘मीलिते लोचने यस्य सः’ (whose eyes are closed)
manaḥthe mind
manaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; ‘मनस्’
ativery; excessively
ati:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootati (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/अतिशयार्थक (excessively, very)
cañcalamrestless
cañcalam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootcañcala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘मनः’ इत्यस्य विशेषणम्
jñātvāhaving known
jñātvā:
Kriya (Verbal adjunct/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√jñā (ज्ञा) (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund); ‘ज्ञात्वा’ = having known/realized
sthiramsteady
sthiram:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootsthira (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘मनः’ (understood) इत्यस्य विशेषणम्
cakremade; rendered
cakre:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ) (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्; ‘चकार/अकरोत्’ (he made)
hṛdiin the heart
hṛdi:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roothṛd (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; ‘हृदय’ (in the heart)
dvijaḥthe Brahmin
dvijaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdvija (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘द्विज’ (ब्राह्मणः)

Sārasvata (continued narration)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The fasting ascetic sits with arms arranged in meditative composure, eyes slightly closed; a subtle depiction of the mind’s restlessness being gathered and fixed into the heart-lotus.

V
Vāmana

FAQs

True tapas requires mastery over appetite and anger, and the deliberate training of the restless mind into inner steadiness.

The austerity is performed in Vastrāpatha Mahākṣetra within Prabhāsa, presented as an ideal setting for deep meditation.

Fasting (nirāhāra), anger-restraint, half-closed eyes, stable posture, and heart-centered mental fixation for meditation.