Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 45

देहं सुपुष्टं विजरं च यौवनं लब्ध्वा न गंगादिषु यांति ये नराः । माता पिता नो न सुतो न बांधवो भार्या स्वसा नो दुहिता न विद्यते

dehaṃ supuṣṭaṃ vijaraṃ ca yauvanaṃ labdhvā na gaṃgādiṣu yāṃti ye narāḥ | mātā pitā no na suto na bāṃdhavo bhāryā svasā no duhitā na vidyate

ผู้ใดได้กายอันสมบูรณ์แข็งแรงและวัยหนุ่มอันปราศจากความเสื่อมแล้ว แต่ไม่ไปยังคงคาและสายน้ำศักดิ์สิทธิ์ทั้งหลาย—ผู้นั้นประหนึ่งว่าไม่มีมารดา ไม่มีบิดา ไม่มีบุตร ไม่มีญาติ; ไม่มีภรรยา ไม่มีพี่น้องสตรี ไม่มีธิดาเลย

देहम्body
देहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सुपुष्टम्well-nourished
सुपुष्टम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुपुष्ट (कृदन्त/प्रातिपदिक; सु + √पुष्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
विजरम्free from old age
विजरम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविजर (प्रातिपदिक) = वि + जर
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
and
:
Samuccaya (Conjunctive/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
यौवनम्youth
यौवनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयौवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लब्ध्वाhaving obtained
लब्ध्वा:
Purvakala-kriya (Gerundial/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Root√लभ् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive) अव्यय
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
गङ्गादिषुin the Ganga and other (tirthas)
गङ्गादिषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगङ्गादि (प्रातिपदिक) = गङ्गा + आदि
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (गङ्गा-आदि)
यान्तिgo
यान्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धबोधक
नराःmen
नराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
माताmother
माता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पिताfather
पिता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नःour
नः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी बहुवचन (enclitic)
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
सुतःson
सुतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
बान्धवःkinsman, relative
बान्धवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भार्याwife
भार्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्वसाsister
स्वसा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्वसृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नःour
नः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी बहुवचन (enclitic)
दुहिताdaughter
दुहिता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदुहितृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
विद्यतेexists, is found
विद्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√विद् (धातु; विद्=to be found, exist)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Sūta (deduced)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (Prabhāsa-kṣetra) with archetypal reference to Gaṅgā and other tīrthas

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A youthful pilgrim stands at a crossroads: behind him a prosperous household scene fades into shadow; ahead, luminous sacred waters with Gaṅgā iconography and distant Prabhāsa shrines beckon, suggesting that neglect severs one from familial and spiritual continuity.

G
Gaṅgā
T
Tīrtha (implied)
S
Snāna (implied)

FAQs

Human strength and youth are meant for dharma; neglecting pilgrimage to sacred waters is portrayed as a profound squander of life’s support system.

Gaṅgā and allied tīrthas are explicitly praised; within Prabhāsa’s Vastrāpatha māhātmya, this supports the broader tīrtha culture of sacred travel.

Tīrtha-yātrā to Gaṅgā and other sacred places is prescribed; snāna (ritual bathing) is strongly implied by the context of rivers/tīrthas.