Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 33

गृहीत्वा शिवसंस्कारं नरो भ्राम्यति भूतले । द्रष्टुं तीर्थान्यनेकानि पुण्यान्यायतनानि च

gṛhītvā śivasaṃskāraṃ naro bhrāmyati bhūtale | draṣṭuṃ tīrthānyanekāni puṇyānyāyatanāni ca

เมื่อได้รับการอภิเษกจากพระศิวะแล้ว มนุษย์ย่อมท่องเที่ยวไปในโลกเพื่อเยี่ยมชมสถานที่ศักดิ์สิทธิ์และเทวาลัยอันบริสุทธิ์มากมาย

गृहीत्वाhaving received
गृहीत्वा:
Kriya (क्रिया; पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): “having taken/received”
शिवसंस्कारम्Śiva’s rite/consecration
शिवसंस्कारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिव + संस्कार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: शिवस्य संस्कारः)
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भ्राम्यतिwanders
भ्राम्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भूतलेon the earth’s surface
भूतले:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूतल (प्रातिपदिक; भू + तल)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (प्रयोजन; purpose)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive): “to see”
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
अनेकानिmany
अनेकानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying तीर्थानि)
पुण्यानिholy/meritorious
पुण्यानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifying आयतनानि)
आयतनानिabodes/shrines
आयतनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (Prabhāsa region)

Type: kshetra

Scene: A Śaiva pilgrim, marked by initiation signs (tripuṇḍra, rudrākṣa), sets out across varied landscapes—rivers, ghāṭas, temples—seeking darśana of many tīrthas and holy shrines.

Ś
Śiva
T
Tīrthas
Ā
Āyatanas (shrines)

FAQs

Śaiva consecration is linked to sacred travel: the devotee’s life becomes a pilgrimage of darśana—seeking holy places to deepen dharma and devotion.

The verse sits in the Vastrāpatha-kṣetra-māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa) while also endorsing a wider tīrtha-circuit of many sacred sites.

Receiving śiva-saṃskāra (a Śaiva consecration/observance) and undertaking tīrtha-darśana (visiting tīrthas and shrines).