Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 32

मातरं पितरं देशं भ्रातरं स्वजनबांधवान् । ग्रामं भूमिं गृहं त्यक्त्वा कृत्वा चेंद्रियसंयमम्

mātaraṃ pitaraṃ deśaṃ bhrātaraṃ svajanabāṃdhavān | grāmaṃ bhūmiṃ gṛhaṃ tyaktvā kṛtvā ceṃdriyasaṃyamam

ละมารดา บิดา แผ่นดินเกิด พี่น้อง และญาติพี่น้องทั้งหลาย ทิ้งหมู่บ้าน ผืนดิน และเรือน แล้วบำเพ็ญการสำรวมอินทรีย์…

मातरम्mother
मातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पितरम्father
पितरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
देशम्country/region
देशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
स्वजनबान्धवान्one’s own people and relatives
स्वजनबान्धवान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्वजन + बान्धव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व-समासः
ग्रामम्village
ग्रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootग्राम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भूमिम्land/earth
भूमिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गृहम्house
गृहम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
त्यक्त्वाhaving left
त्यक्त्वा:
Kriya (क्रिया; पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive): “having abandoned”
कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Kriya (क्रिया; पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction: “and”)
इन्द्रियसंयमम्restraint of the senses
इन्द्रियसंयमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय + संयम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: इन्द्रियाणां संयमः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa māhātmya narration style)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A pilgrim turns away from home—parents, kin, village fields—walking toward a distant sacred horizon; senses are symbolized as reins drawn tight, with a calm, resolute face indicating inner control.

N
Nara (renunciant/pilgrim)

FAQs

True pilgrimage is inward as well as outward: detachment from possessions and relationships is paired with mastery of the senses.

The instruction is part of Vastrāpatha-kṣetra-māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa), framing the ideal pilgrim’s preparation for that sacred region.

Indriya-saṃyama (sense-restraint) is prescribed as a discipline accompanying the act of leaving worldly life for pilgrimage.