Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 18

अतो वसंते संप्राप्ते प्रयाणं कुरु भूपते । निगृह्य नियमान्भूत्वा शुचिः स्नातो जितेन्द्रियः

ato vasaṃte saṃprāpte prayāṇaṃ kuru bhūpate | nigṛhya niyamānbhūtvā śuciḥ snāto jitendriyaḥ

เพราะฉะนั้น เมื่อฤดูวสันต์มาถึงแล้ว ข้าแต่พระราชา จงออกเดินทางเถิด โดยยึดมั่นในวินัย บริสุทธิ์แล้ว อาบน้ำชำระแล้ว และสำรวมอินทรีย์

अतःtherefore
अतः:
Discourse/Reason adverb
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थक-क्रियाविशेषणम् (therefore)
वसन्तेin spring
वसन्ते:
Adhikaraṇa (Locative/Time)
TypeNoun
Rootवसन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन (locative singular)
संप्राप्तेwhen (it has) arrived
संप्राप्ते:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम्+प्राप् (धातु) + क्त (कृत्) → संप्राप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
प्रयाणम्journey/departure
प्रयाणम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootप्रयाण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (accusative singular)
कुरुdo/make
कुरु:
Kriyā (Verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार, मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम् (imperative, 2nd sg)
भूपतेO king
भूपते:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootभूपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (vocative)
निगृह्यhaving restrained
निगृह्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootनि+ग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
नियमान्rules/observances
नियमान्:
Karma (Object of nigṛhya)
TypeNoun
Rootनियम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (accusative plural)
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootभू (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
शुचिःpure/clean
शुचिः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
स्नातःbathed
स्नातः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootस्ना (धातु) + क्त → स्नात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
जितेन्द्रियःone who has conquered the senses
जितेन्द्रियः:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootजित + इन्द्रिय (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (जितानि इन्द्रियाणि यस्य सः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced; instruction to a king within the narrative)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Bhūpati (king)

Scene: A king receives injunction to depart in spring: the road ahead, pilgrims with staffs, fresh blossoms, and a sense of disciplined readiness—bathing, clean garments, controlled demeanor.

S
spring (vasanta)
N
niyama (discipline)

FAQs

Pilgrimage is a discipline of transformation—outer travel should be matched by inner restraint and purity.

Vastrāpatha-kṣetra (within the Prabhāsa region), approached through a disciplined yātrā.

Undertake the journey in spring while observing niyamas, maintaining cleanliness, bathing, and practicing control of the senses.