Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

कथं तुष्यसि मर्त्यानां क्षेत्रे तत्र विचेतसाम् । जप्तं दत्तं हुतं यष्टं तपस्तप्तं कृतं च यत् । प्रभासे तु महाक्षेत्रे कस्मात्तत्राक्षयं भवेत्

kathaṃ tuṣyasi martyānāṃ kṣetre tatra vicetasām | japtaṃ dattaṃ hutaṃ yaṣṭaṃ tapastaptaṃ kṛtaṃ ca yat | prabhāse tu mahākṣetre kasmāttatrākṣayaṃ bhavet

โอ้พระผู้เป็นเจ้า ในเกษตรนั้น ท่านทรงพอพระทัยต่อมนุษย์ผู้มีจิตฟุ้งซ่านได้อย่างไร? และเหตุใดในปรภาสมหาเกษตร การสวดมนต์ (ชปะ) การให้ทาน การบูชาไฟ (โหมะ) ยัญพิธี ตบะ และกิจใดๆ ที่กระทำ จึงกลายเป็นบุญกุศลอันไม่เสื่อมสูญ

कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
तुष्यसिyou are pleased
तुष्यसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद
मर्त्यानाम्of mortals
मर्त्यानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन (Plural)
क्षेत्रेin the sacred field
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
विचेतसाम्of the distracted/heedless
विचेतसाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविचेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; विशेषण (qualifying मर्त्यानाम्)
जप्तम्(what is) muttered/recited
जप्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजप् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom./Acc.), एकवचन; कर्मवाच्य-भावे ‘that which is recited’
दत्तम्(what is) given (as gift)
दत्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदा (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
हुतम्(what is) offered in fire
हुतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहु (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
यष्टम्(what is) sacrificed/performed as yajña
यष्टम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयज् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उत्तरपद-पूर्वाङ्ग (in compound)
तप्तम्(austerity) practiced
तप्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतप् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘performed (austerity)’
कृतम्(what is) done
कृतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
यत्whatever (that)
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धक (relative)
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषणार्थक-अव्यय (particle: but/indeed)
महाक्षेत्रेin the great sacred field
महाक्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहा + क्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; कर्मधारय (महच्च तत् क्षेत्रम्)
कस्मात्why/from what cause
कस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक-अव्ययप्राय (ablatival interrogative) = ‘for what reason/why’
तत्रthere
तत्र:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
अक्षयम्imperishable
अक्षयम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअक्षय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; विशेषण (qualifying implicit फलम्/पुण्यम्)
भवेत्would become/should be
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद

Devī (Satī/Pārvatī)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Śaṅkara

Scene: Devī asks a profound question: why Śiva is pleased even with distracted mortals in Prabhāsa, and why all rites there become imperishable; symbolic imagery of offerings, japa beads, fire altar, and ascetic practice surrounding the kṣetra.

D
Devī Satī
Ś
Śiva
P
Prabhāsa
J
Japa
D
Dāna
H
Homa
Y
Yajña
T
Tapas

FAQs

Certain supreme kṣetras magnify merit; the verse asks for the theological basis of ‘akṣaya’ fruit at Prabhāsa.

Prabhāsa is called a mahākṣetra where spiritual acts yield imperishable results.

Japa, dāna, homa, yajña, and tapas are listed as acts whose fruit becomes akṣaya in Prabhāsa.