Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 18

येषामथ कृतं सज्जं कुम्भीपाकं सुदारुणम् । रौरवः शाल्मलिर्देव दृष्ट्वा तान्दिवि संस्थितान् । वैलक्ष्यं परमं गत्वा व्यापारं त्यक्तवानसौ

yeṣāmatha kṛtaṃ sajjaṃ kumbhīpākaṃ sudāruṇam | rauravaḥ śālmalirdeva dṛṣṭvā tāndivi saṃsthitān | vailakṣyaṃ paramaṃ gatvā vyāpāraṃ tyaktavānasau

สำหรับผู้ที่นรกอันน่าสยดสยอง—กุมภีปากะ เรารวะ และศาลมะลี—ได้ถูกจัดเตรียมไว้แล้ว ข้าแต่พระผู้เป็นเจ้า พระธรรมราชกลับทอดพระเนตรเห็นพวกเขาตั้งอยู่ในสวรรค์; ครั้นถึงที่สุดแห่งความอับอาย จึงละทิ้งหน้าที่ของตนเสีย

येषाम्of whom
येषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
अथthen, moreover
अथ:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध/transition marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), अनुक्रम/अनन्तरार्थक
कृतम्made, prepared
कृतम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘कुम्भीपाकम्’ इति विशेषणम्
सज्जम्ready, prepared
सज्जम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसज्ज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘कुम्भीपाकम्’ इति विशेषणम्
कुम्भीपाकम्Kumbhīpāka (a hell)
कुम्भीपाकम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootकुम्भी-पाक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; तत्पुरुषः (कुम्भ्यां पाकः)
सुदारुणम्very dreadful
सुदारुणम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु-दारुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘कुम्भीपाकम्’ इति विशेषणम्
रौरवःRaurava (a hell)
रौरवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरौरव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शाल्मलिःŚālmalī (a hell)
शाल्मलिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशाल्मलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देवO god
देव:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक-क्रिया
तान्them
तान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
दिविin heaven
दिवि:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootदिव् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
संस्थितान्standing/placed
संस्थितान्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘तान्’ इति विशेषणम्
वैलक्ष्यम्embarrassment, discomfiture
वैलक्ष्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवैलक्ष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परमम्supreme, extreme
परमम्:
Karma-viśeṣaṇa (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘वैलक्ष्यम्’ इति विशेषणम्
गत्वाhaving gone/attained
गत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootगम् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक-क्रिया
व्यापारम्activity, function
व्यापारम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootव्यापार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
त्यक्तवान्abandoned, gave up
त्यक्तवान्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु) + क्तवतु (कृदन्त)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (perfect participle, active sense); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; परोक्षभूतार्थे ‘त्यक्तवान्’ = ‘त्यक्तः’ (he abandoned)
असौthat one (he)
असौ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual; within Prabhāsakṣetra Māhātmya dialogue)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A stark juxtaposition: visions of dreadful hells—boiling cauldrons (Kumbhīpāka), terrifying torment (Raurava), thorny silk-cotton tree (Śālmalī)—yet the same souls appear seated in svarga; Dharmarāja flushes with embarrassment and withdraws from duty.

D
Dharmarāja (Yama)
K
Kumbhīpāka
R
Raurava
Ś
Śālmalī
S
Svarga

FAQs

The tīrtha’s redeeming power is so great that even those destined for hell are lifted to heaven.

Prabhāsa Kṣetra, whose mahātmyam is shown to override expected punishments.

No explicit rite is stated; the verse highlights the consequence of tīrtha-contact/merit rather than a specific ritual.