Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 101

बाढमित्येव चोक्त्वा स प्रविष्टो निधिमंभसाम् । एवमेषा महादेवि प्रभासे तु सरस्वती । गृहीत्वा वाडवं प्राप्ता तुष्ट्यर्थं च मनीषिणाम्

bāḍhamityeva coktvā sa praviṣṭo nidhimaṃbhasām | evameṣā mahādevi prabhāse tu sarasvatī | gṛhītvā vāḍavaṃ prāptā tuṣṭyarthaṃ ca manīṣiṇām

ครั้นกล่าวว่า “เป็นเช่นนั้น” แล้ว เขาก็เข้าสู่คลังแห่งสายน้ำ คือมหาสมุทร ดังนี้แล โอ้มหาเทวี ณ ประภาส พระสรัสวตีทรงรับเอาไฟวาฑวะ และเสด็จมาที่นั่นเพื่อความอิ่มเอมของเหล่าฤๅษีผู้รู้

बाढम्certainly / agreed
बाढम्:
Avyaya (Discourse particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootbāḍha (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; अनुमत्यर्थक (certainly/indeed/so be it)
इतिthus
इति:
Avyaya (Quotative/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्ययम्; वाक्य-समाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative)
एवindeed / just
एव:
Avyaya (Emphasis/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक (emphasis: just/indeed)
and
:
Avyaya (Conjunction/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक (conjunction)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund/absolutive): 'having said'
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√विश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे 'entered'
निधिम्treasure / repository
निधिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnidhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म/गन्तव्य), एकवचनम्
अम्भसाम्of waters
अम्भसाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootambhas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), बहुवचनम्
एवम्thus
एवम्:
Avyaya (Manner/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
एषाthis (she)
एषा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
महादेविO great goddess
महादेवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहादेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (vocative), एकवचनम्; समासः: महा + देवी
प्रभासेin Prabhāsa
प्रभासे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootprabhāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे (स्थाननाम), सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्
तुindeed / but
तु:
Avyaya (Particle/अव्यय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
सरस्वतीSarasvatī (river/goddess)
सरस्वती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarasvatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
गृहीत्वाhaving taken
गृहीत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√ग्रह् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (gerund): 'having taken'
वाडवम्the Vāḍava (submarine fire/being)
वाडवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvāḍava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्
प्राप्ताreached / attained
प्राप्ता:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√आप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे 'reached/attained'
तुष्टि-अर्थम्for (their) satisfaction
तुष्टि-अर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Roottuṣṭi (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (प्रयोजन/उद्देश्य), एकवचनम्; समासः: तुष्ट्याः अर्थः (for satisfaction)
and
:
Avyaya (Conjunction/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक
मनीषिणाम्of sages/wise men
मनीषिणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootmanīṣin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), बहुवचनम्

Narrator (contextual Purāṇic voice within Prabhāsakṣetramāhātmya)

Tirtha: Prabhāsa (with Sarasvatī presence)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (addressed: ‘O Great Goddess’)

Scene: Agni agrees and plunges into the ocean; simultaneously, Sarasvatī at Prabhāsa is shown bearing the Vāḍava-fire, arriving to gratify the sages—an esoteric tableau of fire carried within sacred waters.

S
Sarasvatī
V
Vāḍavāgni (Vāḍava-fire)
S
Samudra (Ocean)
M
Manīṣiṇaḥ (Sages)
P
Prabhāsa

FAQs

Holy places are portrayed as sites where cosmic forces are harmonized for the welfare of dharma and the sages.

Prabhāsa-kṣetra, specifically connected with Sarasvatī’s presence and the Vāḍava-fire episode.

No direct prescription; the verse frames a sacred-history (māhātmya) explaining why Prabhāsa is revered by sages.