Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 2

तस्य दर्शनमात्रेण प्रीताः स्युः सर्वदेवताः । सप्तम्यां रविवारेण धूप गंधानुलेपनैः । पूजयेद्यो विधानेन मुच्यते सर्वकिल्बिषैः

tasya darśanamātreṇa prītāḥ syuḥ sarvadevatāḥ | saptamyāṃ ravivāreṇa dhūpa gaṃdhānulepanaiḥ | pūjayedyo vidhānena mucyate sarvakilbiṣaiḥ

เพียงได้เห็นพระองค์ เหล่าเทวะทั้งปวงย่อมยินดี ผู้ใดในวันทิถีสัปตมีซึ่งตรงกับวันอาทิตย์ บูชาพระองค์ตามพิธีด้วยธูป เครื่องหอม และเครื่องเจิม ย่อมพ้นจากบาปทั้งสิ้น

तस्यof him/its
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; Masculine/Neuter Genitive Singular
दर्शन-मात्रेणby mere seeing
दर्शन-मात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular; समासः—तत्पुरुष (मात्रं दर्शनस्य)
प्रीताःpleased
प्रीताः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्री (धातु) → प्रीत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; Past participle used adjectivally
स्युःwould be / may become
स्युः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; Parasmaipada
सर्व-देवताःall the deities
सर्व-देवताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + देवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; Nominative Plural; समासः—कर्मधारय (सर्वाः देवताः)
सप्तम्याम्on the seventh (tithi)
सप्तम्याम्:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसप्तमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; Locative Singular (tithi: seventh lunar day)
रवि-वारेणon Sunday
रवि-वारेण:
Adhikarana (Time specification/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरवि (प्रातिपदिक) + वार (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular; समासः—तत्पुरुष (रवेः वारः)
धूपincense
धूप:
Karana (Means/item used/करण)
TypeNoun
Rootधूप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (context: with other instruments; used as item)
गन्ध-अनुलेपनैःwith perfumes and unguents
गन्ध-अनुलेपनैः:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + अनुलेपन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; Instrumental Plural; समासः—द्वन्द्व (गन्धाश्च अनुलेपनानि च)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; Parasmaipada
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; Relative pronoun
विधानेनaccording to the prescribed rite
विधानेन:
Karana (Manner/means/करण)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; Instrumental Singular
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
सर्व-किल्बिषैःfrom all sins
सर्व-किल्बिषैः:
Apadana (Separation/from which freed/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + किल्बिष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; Instrumental Plural; समासः—कर्मधारय (सर्वाणि किल्बिषाणि)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Karkoṭakārka

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: At dawn, devotees approach a radiant Sūrya icon; incense smoke curls upward, fragrant paste is applied, and the atmosphere feels universally auspicious—‘all gods pleased’ suggested by faint celestial figures in the halo.

S
Sarvadevatāḥ
R
Ravi (Sūrya)
S
Saptamī

FAQs

Darśana and properly performed worship align the devotee with divine order, bringing both divine favor and purification.

Karkoṭakārka (the Sūrya presence/shrine) in Prabhāsa Kṣetra.

Worship on Saptamī that coincides with Sunday, offering dhūpa (incense), gandha (fragrance), and anulepana (unguents), performed vidhānena (per proper rite).