Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

तच्छ्रुत्वा विष्णुना प्रोक्तं कुमारीं तनयां तदा । शिरस्याधाय सस्नेहमुवाच प्रपितामहः

tacchrutvā viṣṇunā proktaṃ kumārīṃ tanayāṃ tadā | śirasyādhāya sasnehamuvāca prapitāmahaḥ

ครั้นได้สดับถ้อยคำที่พระวิษณุตรัสแล้ว พระประปิตามหะ (พระพรหม) ก็อุ้มกุมารีผู้เป็นธิดาด้วยความเอ็นดู วางไว้เหนือเศียร แล้วจึงกล่าวถ้อยคำ

तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम-विशेषणम् (श्रुत्वा इत्यस्य कर्म)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वक्रिया
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/Instrumental), एकवचन
प्रोक्तम्spoken, said
प्रोक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootप्र+वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘तत्’ इत्यस्य विशेषणम्
कुमारीम्the maiden
कुमारीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकुमारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तनयाम्daughter
तनयाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतनया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अप्पोजिशन
तदाthen
तदा:
Kāla (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
शिरसिon (the) head
शिरसि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण/Locative), एकवचन
आधायhaving placed
आधाय:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ+धा (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यपन्त-अव्ययकृदन्त (absolutive), पूर्वक्रिया
सस्नेहम्with affection
सस्नेहम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootस (उपसर्ग/सह) + स्नेह (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास (स्नेहेन सह); क्रियाविशेषणरूपेण
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
प्रपितामहःthe great-grandsire
प्रपितामहः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रपितामह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: Brahmā (Prapitāmaha) listens to Viṣṇu’s counsel, then lifts his daughter—the goddess Sarasvatī—with affectionate solemnity, placing her upon his head as a blessing before a perilous mission tied to the oceanic Prabhāsa landscape.

V
Viṣṇu
B
Brahmā
P
Prapitāmaha
S
Sarasvatī

FAQs

Authority joined with compassion is ideal dharma—commands are given with care, not harshness.

Prabhāsakṣetra, whose māhātmya is narrated through Brahmā and Viṣṇu’s protective actions.

None; it is narrative context emphasizing affectionate transmission of duty.