Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 64

ततस्तु संप्राप्य महद्वचो मम सर्वे प्रहृष्टा मुनयो महोदयम् । गत्वा च तद्दारुवनं महेश्वरि पुनश्च चेरुः सुतपस्तपोधनाः

tatastu saṃprāpya mahadvaco mama sarve prahṛṣṭā munayo mahodayam | gatvā ca taddāruvanaṃ maheśvari punaśca ceruḥ sutapastapodhanāḥ

ครั้นแล้ว โอ มเหศวรี เมื่อได้รับวาจาอันยิ่งใหญ่ของเรา เหล่ามุนีทั้งปวงก็ปลาบปลื้มยินดี ครั้นไปถึงทารุวนะนั้นแล้ว บรรดาฤๅษีผู้มีตบะเป็นทรัพย์ ก็กลับประกอบตบะอันประเสริฐอีกครั้ง

tataḥthereafter
tataḥ:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — 'ततः' = thereafter
tuindeed/and
tu:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (निपात/particle) — emphasis/contrast
saṃprāpyahaving attained
saṃprāpya:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootsam-√prāp (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; धातु: सम्+प्राप् (to attain)
mahatgreat
mahat:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; 'महद्' qualifying 'वचः'
vacaḥspeech/words
vacaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvacas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
mamaof me/my
mama:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; pronoun genitive
sarveall
sarve:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), बहुवचन; used pronominally
prahṛṣṭāḥdelighted
prahṛṣṭāḥ:
Karta (Subject attribute/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-√hṛṣ (धातु)
Formक्त (past passive participle) used adjectivally; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
munayaḥsages
munayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), बहुवचन
mahodayamgreat prosperity/auspiciousness
mahodayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmahā+udaya (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (महान् उदयः यस्य/महान् उदयः); पुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; vocative sense possible in context, but form is accusative
gatvāhaving gone
gatvā:
Kriya (पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Root√gam (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; धातु: गम् (to go)
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/and)
tatthat
tat:
Karma (Object determiner/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; demonstrative qualifying 'दारुवनम्'
dāruvanamthe forest of trees (Dāruvana)
dāruvanam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdāru+vana (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दारूणां वनम्); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
maheśvariO Maheśvarī
maheśvari:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmaheśvarī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (vocative), एकवचन
punaḥagain
punaḥ:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootpunar (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — again
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/and)
ceruḥthey wandered/they moved
ceruḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√car (धातु)
Formलिट्/परस्मैपद (perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; धातु: चर् (to move/wander)
su-tapaḥof good austerity
su-tapaḥ:
Karta (Subject attribute/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootsu+tapas (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (सु तपः = good austerity); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; qualifying 'तपोधनाः'
tapodhanāḥthose whose wealth is austerity (ascetics)
tapodhanāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottapas+dhana (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तपः धनं येषाम्); पुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), बहुवचन

Īśvara (Śiva) addressing Devī (Maheśvarī)

Tirtha: Dāruvana

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: Sages, delighted by the divine message, travel into a dense forest and resume intense austerities—sitting in meditation, standing on one leg, tending sacred fires—under towering trees.

M
Maheśvarī (Devī)
M
Munis
D
Dāruvana

FAQs

True spiritual joy arises from receiving dharmic instruction and renewing one’s austerities with purpose.

Prabhāsa is the discourse setting; Dāruvana is highlighted as a sacred forest where sages perform tapas.

Undertaking tapas (austerity) in Dāruvana as part of the sages’ dharmic practice.