Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

आसुरीं दानवीं दैवीं यक्षिणीं किंनरीं तथा । विद्याधरीं च गन्धर्वीं नागकन्यां मनोरमाम् । एता वरस्त्रियस्त्यक्त्वा युष्मदीयासु तास्वपि

āsurīṃ dānavīṃ daivīṃ yakṣiṇīṃ kiṃnarīṃ tathā | vidyādharīṃ ca gandharvīṃ nāgakanyāṃ manoramām | etā varastriyastyaktvā yuṣmadīyāsu tāsvapi

ไม่ว่าจะเป็นอสุรี ดานวี เทวี ยักษิณี กินนรี วิทยาธรี คันธรรวี หรือธิดานาคผู้เลอโฉม—เมื่อสละสตรีประเสริฐเช่นนั้นแล้ว ไฉนเขาจึงยังจะเสาะหาความรื่นรมย์แม้ในหมู่สตรีของพวกท่าน?

āsurīman Asurī (demoness)
āsurīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootāsurī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (list item)
dānavīma Dānavī
dānavīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdānavī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
daivīma divine woman
daivīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdaivī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
yakṣiṇīma Yakṣiṇī
yakṣiṇīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyakṣiṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
kiṃnarīma Kiṃnarī
kiṃnarīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkiṃnarī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
tathāand also
tathā:
Sambandha/Avyaya (Connector)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/अनुक्रम (also/likewise)
vidyādharīma Vidyādharī
vidyādharīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvidyādhara (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
caand
ca:
Sambandha/Avyaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
gandharvīma Gandharvī
gandharvīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootgandharvī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
nāga-kanyāma Nāga-maiden
nāga-kanyām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootnāga (प्रातिपदिक) + kanyā (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (nāgānāṃ kanyā), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
manoramāmcharming
manoramām:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootmanoramā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; agrees with nāga-kanyām (and/or the list)
etāḥthese (women)
etāḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; object of tyaktvā
vara-striyaḥexcellent women
vara-striyaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvara (प्रातिपदिक) + strī (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (varāḥ striyaḥ), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; in apposition to etāḥ
tyaktvāhaving abandoned
tyaktvā:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√tyaj (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; पूर्वकाल (having abandoned)
yuṣmadīyāsuamong your (women)
yuṣmadīyāsu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootyuṣmadīya (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; possessive adjective (your) qualifying implied strīṣu
tāsuamong those
tāsu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; refers to yuṣmadīyāsu (women)
apieven/also
api:
Sambandha/Avyaya (Particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय, अपि (also/even)

Brahmā

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A speaker contrasts many classes of enchanting non-human maidens—Asurī, Dānavī, Devī, Yakṣiṇī, Kiṃnarī, Vidyādharī, Gandharvī, Nāga-kanyā—implying that even such splendor is forsaken; the scene is rhetorical, courtly, and charged with restrained sensuality.

Y
Yakṣiṇī
K
Kiṃnarī
V
Vidyādharī
G
Gandharvī
N
Nāgakanyā

FAQs

Baseless suspicion of the divine is irrational; purāṇic rhetoric exposes the folly of envy-driven accusations.

Prabhāsakṣetra, where the narrative frames moral discernment within a sacred geography.

None; the verse is argumentative instruction within the story.