Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 102

त्रेतायां द्वापरे चैव किं नु वै दारुणे कलौ । तस्मात्तेषां हितार्थाय तत्तीर्थं त्वं प्रकीर्तय । येन दृष्टेन सर्वेषां तीर्थानां लभ्यते फलम्

tretāyāṃ dvāpare caiva kiṃ nu vai dāruṇe kalau | tasmātteṣāṃ hitārthāya tattīrthaṃ tvaṃ prakīrtaya | yena dṛṣṭena sarveṣāṃ tīrthānāṃ labhyate phalam

“หากในยุคเตรตาและทวาประยังเป็นเช่นนี้ แล้วในกาลียุคอันน่าหวาดหวั่นจะเป็นเพียงใด? เพราะฉะนั้นเพื่อเกื้อกูลพวกเขา โปรดประกาศทีรถะนั้น ซึ่งเพียงได้ดรรศนะก็ได้ผลแห่งทีรถะทั้งปวง”

त्रेतायाम्in the Tretā (age)
त्रेतायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रेता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी (locative of time)
द्वापरेin the Dvāpara (age)
द्वापरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वापर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी
and
:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
एवindeed/just
एव:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
किम्what
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; प्रश्नवाचक-सर्वनाम
नुthen/indeed (interrogative)
नु:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/अनुनयार्थक-निपात (interrogative particle)
वैsurely
वै:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-निपात (assertive particle)
दारुणेterrible
दारुणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदारुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ‘कलौ’)
कलौin Kali (age)
कलौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मात् (तद्-प्रातिपदिक)
Formहेतौ-अव्यय (ablatival adverb: ‘therefore/from that reason’)
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
हितार्थायfor (their) benefit
हितार्थाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootहित + अर्थ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; तत्पुरुष-समास (हितस्य अर्थः = for welfare/purpose); प्रयोजन-चतुर्थी
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ‘तीर्थम्’)
तीर्थम्holy place/pilgrimage site
तीर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
प्रकीर्तयproclaim/tell
प्रकीर्तय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कीर्त् (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
येनby which
येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; साधन/हेतु-तृतीया
दृष्टेन(by) being seen/seen
दृष्टेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) + त (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; ‘येन’ इत्यस्य विशेषणम्
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध
तीर्थानाम्of (all) holy places
तीर्थानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट्-लकार (present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive: ‘is obtained’)
फलम्fruit/result
फलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृस्थानी (subject in passive)

Pārvatī (Devī)

Tirtha: Eka-tīrtha granting sarva-tīrtha-phala by darśana (implied to be Prabhāsa/Somnath in context)

Type: kshetra

Listener: Śiva

Scene: Pārvatī, earnest and protective, requests from Śiva the name of a single tīrtha for Kali-yuga welfare; a darkened backdrop symbolizes Kali, while one radiant kṣetra shines like a beacon.

T
Tretā-yuga
D
Dvāpara-yuga
K
Kali-yuga
T
Tīrtha
Ś
Śiva

FAQs

Kali Yuga calls for concentrated, merciful spiritual means—one supremely efficacious tīrtha that grants broad merit.

The verse requests identification of a single paramount tīrtha; the chapter context points toward Prabhāsa as the central answer.

Darśana (visiting/seeing) of the proclaimed tīrtha is emphasized as the key act yielding comprehensive tīrtha-phala.