Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

देव्युवाच । अगस्तिनेह वातापिः किमर्थमुपशामितः । अत्र वै किंप्रभावश्च स दैत्यो ब्राह्मणांतकः । किमर्थं चोद्गतो मन्युरगस्तेस्तु महात्मनः

devyuvāca | agastineha vātāpiḥ kimarthamupaśāmitaḥ | atra vai kiṃprabhāvaśca sa daityo brāhmaṇāṃtakaḥ | kimarthaṃ codgato manyuragastestu mahātmanaḥ

พระเทวีกล่าวว่า: “เหตุใดฤๅษีอคัสตยะจึงปราบวาตาปี ณ ที่นี้? ที่นี่มีอานุภาพพิเศษประการใด ทั้งที่อสูรนั้นเป็นผู้สังหารพราหมณ์? และด้วยเหตุใดโทสะจึงบังเกิดแก่ท่านอคัสตยะผู้มหาตมัน?”

देवीthe Goddess
देवी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अगस्तिन्O Agasti/Agastya
अगस्तिन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअगस्ति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
इहhere
इह:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
वातापिःVātāpi
वातापिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवातापि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
किमर्थम्why/for what reason
किमर्थम्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootकिम्-अर्थ (प्रातिपदिक; अव्ययीभाव-समासवत् प्रयोग)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb: ‘for what reason’)
उपशामितःwas pacified/subdued
उपशामितः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेषण)
TypeVerb
Rootउप-शम् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि प्रयोगार्थः
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (adverb of place)
वैindeed
वै:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphasis/assurance particle)
किंप्रभावःwhat power/effect
किंप्रभावः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम्-प्रभाव (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक-तत्पुरुषः (‘कः प्रभावः’)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक निपात (conjunction)
सःhe/that
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
दैत्यःthe demon
दैत्यः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ब्राह्मणान्तकःslayer of Brahmins
ब्राह्मणान्तकः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootब्राह्मण-अन्तक (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (ब्राह्मणानां अन्तकः = killer of Brahmins)
किमर्थम्why
किमर्थम्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootकिम्-अर्थ (प्रातिपदिक; अव्ययीभाव-समासवत् प्रयोग)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक निपात
उद्गतःarose
उद्गतः:
Kriya (Predicate/क्रिया-विशेषण)
TypeVerb
Rootउद्-गम् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘उत्पन्नः/प्रवृत्तः’
मन्युःanger
मन्युः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमन्यु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अगस्तेःof Agasti/Agastya
अगस्तेः:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअगस्ति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
तुindeed/however
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (contrast/emphasis)
महात्मनःof the great-souled one
महात्मनः:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन

Devī (Pārvatī)

Tirtha: Agastya-āśrama / Vātāpi-śamana-sthāna in Prabhāsa

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: The Goddess (as Devī) addresses a narrator/ṛṣi in an āśrama setting, gesturing toward the sacred ground; in the background, a subdued demon figure symbolizes Vātāpi; Agastya is depicted as great-souled, his controlled anger shown as a radiant aura rather than violence.

D
Devī (Pārvatī)
A
Agastya
V
Vātāpi
B
Brāhmaṇas

FAQs

It frames tīrtha-māhātmya as a question of “prabhāva”—how sanctity empowers dharma to overcome destructive forces.

The context is Agastya’s āśrama area on the Nyaṅkumatī bank within Prabhāsa kṣetra.

None; it is an inquiry initiating the explanatory legend.