Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 47

कर्मणा मनसा वाचा शुभान्येव समा चरत् । काष्ठकुड्यशिलाभूत ऊर्द्ध्वबाहुर्महाद्युतिः

karmaṇā manasā vācā śubhānyeva samā carat | kāṣṭhakuḍyaśilābhūta ūrddhvabāhurmahādyutiḥ

ด้วยกายกรรม มโนกรรม และวจีกรรม เขาประพฤติแต่สิ่งมงคลด้วยความเสมอมั่นคง ครั้นเป็นดุจไม้ กำแพง หรือศิลา—นิ่งไม่ไหวติง—ก็ยืนชูแขนขึ้นสูง เปล่งรัศมีใหญ่ยิ่ง

कर्मणाby deed
कर्मणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
मनसाby mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
वाचाby speech
वाचा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
शुभानिauspicious (acts)
शुभानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; कर्म (आचरति इत्यर्थे)
एवindeed, only
एव:
Sambandha (Emphasis particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (particle): अवधारण—‘only/indeed’
समाevenly, with equanimity
समा:
Kriya-vishesana (Adverbial)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; क्रियाविशेषणवत्—‘equally/with evenness’ (पाठभेद: समं)
चरत्he practiced, he acted
चरत्:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
काष्ठकुड्यशिलाभूतःbecome like wood, wall, and stone
काष्ठकुड्यशिलाभूतः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकाष्ठ (प्रातिपदिक) + कुड्य (प्रातिपदिक) + शिला (प्रातिपदिक) + भूत (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formसमाहार-द्वन्द्व (काष्ठ-कुड्य-शिला) + भूत (भू-धातोः क्त): पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण—(अत्रिः) ‘as if become wood/wall/stone’
ऊर्द्ध्वबाहुःwith arms raised upward
ऊर्द्ध्वबाहुः:
Visheshana (Qualifier)
TypeNoun
Rootऊर्द्ध्व (प्रातिपदिक) + बाहु (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास: ‘ऊर्द्ध्वौ बाहू यस्य’ (one whose arms are raised); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
महाद्युतिःof great radiance
महाद्युतिः:
Visheshana (Qualifier)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + द्युति (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: ‘महती द्युतिः’ (great splendor); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

Skanda (deduced from Prabhāsa Khaṇḍa Māhātmya narrative style)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: Atri stands motionless like wood/stone, arms raised, radiant; the scene emphasizes ascetic heat (tapas) and luminous aura against the sacred landscape.

FAQs

Dharma becomes complete when purity is maintained in action, thought, and speech, supported by steadfast austerity (tapas).

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), in the Prabhāsa Khaṇḍa’s Prabhāsakṣetra Māhātmya.

No explicit rite is prescribed here; the verse highlights the discipline of tapas and unwavering auspicious conduct.