Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 5

न निवर्तति यत्प्राप्य दुष्प्राप्यं त्रिदशैरपि । प्रभासं प्रथमं तीर्थं त्रिषु लोकेषु विश्रुतम्

na nivartati yatprāpya duṣprāpyaṃ tridaśairapi | prabhāsaṃ prathamaṃ tīrthaṃ triṣu lokeṣu viśrutam

เมื่อบรรลุแล้ว ย่อมไม่หวนกลับอีก เป็นสิ่งที่แม้เหล่าไตรทศะ (เทวะ) ก็ยากจะได้มา ประภาสเป็นทีรถะอันประเสริฐสุด เลื่องลือในสามโลก

not
:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय, निषेध (negation particle)
निवर्ततिreturns
निवर्तति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि + वृत् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद
यत्which (that)
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; सम्बन्धे (relative)
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्य (कृदन्त)
Formक्त्वा/ल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive)
दुष्प्राप्यम्hard to attain
दुष्प्राप्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुस् + प्राप्य (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समासः—दुष्करं प्राप्यम् (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्रयोग)
त्रिदशैःby the gods (thirty-three)
त्रिदशैः:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्रिदश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; समासः—त्रयः दश (नामरूढ; देवाः)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle; even/also)
प्रभासम्Prabhāsa (tīrtha)
प्रभासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
प्रथमम्first; foremost
प्रथमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; तीर्थम् इति विशेषणम्
तीर्थम्pilgrimage place; sacred ford
तीर्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
त्रिषुin the three
त्रिषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
लोकेषुworlds
लोकेषु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
विश्रुतम्renowned; celebrated
विश्रुतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + श्रु (धातु) → विश्रुत (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)

Śiva (deduced from section flow; Devī’s questions begin at v.11)

Tirtha: Prabhāsa

Type: kshetra

Scene: A grand coastal Śiva-kṣetra with a towering temple silhouette and radiant aura; devas in the sky gaze down in longing, while pilgrims step through a threshold marked ‘Prabhāsa—foremost tīrtha’, suggesting ‘non-return’ liberation.

P
Prabhāsa
T
tridaśa (devas)
T
three worlds (trailokya)

FAQs

The Purāṇa elevates Prabhāsa as a liberating pilgrimage: reaching it is depicted as leading beyond return to worldly bondage.

Prabhāsa tīrtha (Prabhāsa-kṣetra), hailed as the foremost among tīrthas.

No specific rite is stated; the emphasis is on attaining/visiting Prabhāsa itself.