Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 18

हंसं सरस्वतीतीरे विश्वामित्रं पृथूदके । उज्जयिन्यां नरद्वीपं सिद्धायाममलद्युतिम्

haṃsaṃ sarasvatītīre viśvāmitraṃ pṛthūdake | ujjayinyāṃ naradvīpaṃ siddhāyāmamaladyutim

ณ ฝั่งแม่น้ำสรัสวตี พระองค์ทรงเป็น “หังสะ”; ณ ปฤถูทกะ ทรงเป็น “วิศวามิตร”। ณ อุชชายินี ทรงเป็น “นรทวีป”; และ ณ สิทธา ทรงเป็น “อมลทยุติ” ผู้มีรัศมีบริสุทธิ์ไร้มลทิน

हंसम्Haṃsa
हंसम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
सरस्वतीतीरेon the bank of Sarasvatī
सरस्वतीतीरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसरस्वती+तीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः सरस्वत्याः तीरम् (षष्ठी-तत्पुरुषः)
विश्वामित्रम्Viśvāmitra
विश्वामित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्व+मित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः विश्वस्य मित्रम्/विश्व-मित्रः (कर्मधारय-प्रायः)
पृथूदकेin Pṛthūdaka (broad waters; place)
पृथूदके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृथु+उदक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः पृथु उदकम् (कर्मधारयः)
उज्जयिन्याम्in Ujjayinī
उज्जयिन्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootउज्जयिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
नरद्वीपम्Naradvīpa
नरद्वीपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनर+द्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः नराणां द्वीपः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
सिद्धायाम्in Siddhā (place)
सिद्धायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसिद्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन (स्थाननामरूपेण)
अमलद्युतिम्Amaladyuti (spotless radiance; name)
अमलद्युतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअमल+द्युति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः अमला द्युतिः (कर्मधारयः)

Citra

Tirtha: Sarasvatī-tīra / Pṛthūdaka / Ujjayinī / Siddhā (as a set of Sūrya-sthānas)

Type: kshetra

Scene: A map-like sacred panorama: four vignettes around a central radiant Sūrya—(1) Sarasvatī bank with a haṃsa motif, (2) a tīrtha pond labeled Pṛthūdaka with sage Viśvāmitra, (3) Ujjayinī skyline with temple spires and the name Naradvīpa, (4) a siddha-āśrama with a stainless-luminous form ‘Amaladyuti’.

S
Sarasvatī
H
Haṃsa
P
Pṛthūdaka
V
Viśvāmitra
U
Ujjayinī
N
Naradvīpa
S
Siddhā
A
Amaladyuti

FAQs

Purity (amala) and illumination are linked with pilgrimage, portraying tīrthas as places where divine radiance is especially accessible.

Ujjayinī (Ujjain) is explicitly named, along with Sarasvatī-tīra and Pṛthūdaka as Sūrya-associated holy sites.

No direct ritual is stated; the verse enumerates sacred locales for Sūrya-darśana and remembrance.