Previous Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 111

इति श्रीस्कांदे महापुराण एकाशीतिसाहस्र्यां संहितायां सप्तमे प्रभासखण्डे प्रथमे प्रभासक्षेत्रमाहात्म्ये पुष्करमाहात्म्ये रामेश्वरक्षेत्रमाहात्म्यवर्णनंनामैकादशोत्तरशततमोऽध्यायः

iti śrīskāṃde mahāpurāṇa ekāśītisāhasryāṃ saṃhitāyāṃ saptame prabhāsakhaṇḍe prathame prabhāsakṣetramāhātmye puṣkaramāhātmye rāmeśvarakṣetramāhātmyavarṇanaṃnāmaikādaśottaraśatatamo'dhyāyaḥ

ดังนี้ ในศรีสกันทมหาปุราณะ อันเป็นสังหิตาแปดหมื่นหนึ่งพันโศลก ในปรภาสขันธ์เล่มที่เจ็ด ในปรภาสเกษตรมหาตมยะภาคแรก ภายในปุษกรมหาตมยะ บทที่หนึ่งร้อยสิบเอ็ด นามว่า “พรรณนามหาตมยะแห่งเขตศักดิ์สิทธิ์ราเมศวร” ย่อมจบลงเพียงเท่านี้

itithus
iti:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; समाप्तिसूचक/उद्धरणार्थक
śrī-skāṃdein the venerable Skanda (Purāṇa)
śrī-skāṃde:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + skanda (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (ग्रन्थनाम), सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—कर्मधारय (श्रीमान् स्कन्दः/स्कान्दः)
mahāpurāṇein the Mahāpurāṇa
mahāpurāṇe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahāpurāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—कर्मधारय
ekāśīti-sāhasryāmin the eighty-one-thousand (verses) collection
ekāśīti-sāhasryām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootekāśīti (संख्या-प्रातिपदिक) + sāhasrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (एकाशीतिः सहस्राणि यस्याः) ‘संहिता’ इति विशेष्यस्य विशेषण
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
saptamein the seventh
saptame:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaptama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्रमवाचक विशेषण (खण्डे इति विशेष्य)
prabhāsa-khaṇḍein the Prabhāsa section
prabhāsa-khaṇḍe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootprabhāsa (प्रातिपदिक) + khaṇḍa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (प्रभासस्य खण्डः)
prathamein the first
prathame:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprathama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; क्रमवाचक विशेषण (माहात्म्ये इति विशेष्य)
prabhāsa-kṣetra-māhātmyein the Prabhāsa-kṣetra Māhātmya
prabhāsa-kṣetra-māhātmye:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootprabhāsa (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (प्रभासक्षेत्रस्य माहात्म्यम्)
puṣkara-māhātmyein the Puṣkara Māhātmya
puṣkara-māhātmye:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpuṣkara (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (पुष्करस्य माहात्म्यम्)
rāmeśvara-kṣetra-māhātmya-varṇanamthe description of the greatness of the Rāmeśvara sacred field
rāmeśvara-kṣetra-māhātmya-varṇanam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootrāmeśvara (प्रातिपदिक) + kṣetra (प्रातिपदिक) + māhātmya (प्रातिपदिक) + varṇana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (रामेश्वरक्षेत्रस्य माहात्म्यस्य वर्णनम्)
nāmanamed
nāma:
Sambandha (Apposition marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootnāma (अव्यय)
Formअव्यय; नामार्थक/संज्ञासूचक (particle meaning ‘named/called’)
ekādaśa-uttara-śatatamaḥthe one-hundred-and-eleventh
ekādaśa-uttara-śatatamaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootekādaśa (संख्या-प्रातिपदिक) + uttara (प्रातिपदिक) + śatatama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (शततमः + एकादशोत्तरः = 111वाँ) ‘अध्यायः’ इति विशेष्यस्य विशेषण
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन

Narratorial colophon (textual closure)

Tirtha: Rāmeśvara-kṣetra (within Puṣkara-māhātmya; Prabhāsa-kṣetra-māhātmya)

Type: kshetra

Scene: A scribe or reciter completes a chapter; palm-leaf manuscript ends with a formal colophon; a temple library or āśrama setting conveys preservation of sacred geography through text.

S
Skanda Purāṇa
P
Prabhāsa-khaṇḍa
P
Prabhāsa-kṣetra
P
Puṣkara
R
Rāmeśvara

FAQs

This is a colophon: it authenticates and locates the teaching within the Purāṇic map of sacred geography and transmission.

Rāmeśvara-kṣetra is the named focus; Puṣkara and Prabhāsa-kṣetra are the enclosing sacred contexts.

None—this verse functions as a formal chapter conclusion and cataloging statement.