Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 47

तिर्य्यग्योनिगता ये च ये च कीटत्वमागताः । स्नानमात्रेण ते सर्वे मुक्तिं यांति न संशयः

tiryyagyonigatā ye ca ye ca kīṭatvamāgatāḥ | snānamātreṇa te sarve muktiṃ yāṃti na saṃśayaḥ

ผู้ที่ไปเกิดในครรภ์สัตว์ และผู้ที่ตกสู่ภาวะแมลง—แม้ทั้งหมดนั้น เพียงด้วยการอาบน้ำศักดิ์สิทธิ์เท่านั้น ย่อมถึงโมกษะ; ข้อนี้ไม่ต้องสงสัย

तिर्यग्योनिगताःthose who have gone to animal births
तिर्यग्योनिगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतिर्यक्-योनि-गत (प्रातिपदिक; तिर्यक् + योनि + गत)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सप्तमी/षष्ठी-तत्पुरुष-समासभावः (तिर्यग्योनौ/तिर्यग्योनिं गताः = ‘gone to animal-womb’)
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
कीटत्वम्the state of being an insect/worm
कीटत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकीटत्व (प्रातिपदिक; कीट + त्व)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आगताःhave reached
आगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + आगत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
स्नानमात्रेणby mere bathing
स्नानमात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्नान-मात्र (प्रातिपदिक; स्नान + मात्र)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘स्नानस्य मात्रम्’ = mere bathing)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (demonstrative pronoun)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
मुक्तिम्liberation
मुक्तिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
यान्तिgo/attain
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Skanda (deduced from Dvārakā Māhātmya narrative context)

Tirtha: Gomatī–samudra-saṅgama (Dvārakā)

Type: sangam

Scene: At the river’s mouth where the Gomatī meets the ocean, pilgrims bathe; the scene subtly includes animals and tiny insects near the waterline, suggesting even non-human beings are uplifted by the tirtha’s power; distant Dvārakā shrines and sea-waves frame the sanctity.

T
Tiryagyoni
K
Kīṭa
S
Snāna
M
Mukti
G
Gomatī-udadhi-saṅgama (context)

FAQs

The māhātmya emphasizes the extraordinary salvific power attributed to tīrtha-snāna at a supremely sacred confluence.

The Gomatī–Ocean confluence (Gomatī-udadhi-saṅgama) celebrated in Dvārakā Māhātmya.

Snāna (ritual bathing/immersion) at the tīrtha, described as sufficient by itself for liberation in this phalaśruti.