Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 64

कृष्णस्य दर्शने बुद्धिर्जायते यस्य देहिनः । वक्त्रावलोकनात्तस्य पापं याति सहस्रधा

kṛṣṇasya darśane buddhirjāyate yasya dehinaḥ | vaktrāvalokanāttasya pāpaṃ yāti sahasradhā

สำหรับผู้มีร่างกายผู้ซึ่งปัญญาเกิดขึ้นเมื่อได้เห็นพระกฤษณะ เพียงได้ทอดพระพักตร์ บาปก็แตกสลายเป็นพันส่วนแล้วจากไป

कृष्णस्यof Krishna
कृष्णस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन — ‘कृष्णस्य’
दर्शनेin (the act of) seeing
दर्शने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन — ‘दर्शने’
बुद्धिःintelligence, understanding
बुद्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootबुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन — ‘बुद्धिः’
जायतेarises, is born
जायते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद — ‘जायते’
यस्यwhose
यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन — ‘यस्य’
देहिनःof the embodied being
देहिनः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन — ‘देहिनः’
वक्त्रावलोकनात्from seeing (his) face
वक्त्रावलोकनात्:
Apadana (Source/अपाादान)
TypeNoun
Rootवक्त्र + अवलोकन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन — ‘वक्त्रावलोकनात्’; षष्ठी-तत्पुरुषः (वक्त्रस्य अवलोकनम्)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन — ‘तस्य’
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd Nom/Acc), एकवचन — ‘पापम्’ (क्रियायाः कर्मरूपेण)
यातिgoes away, departs
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद — ‘याति’
सहस्रधाa thousandfold, into a thousand parts
सहस्रधा:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहस्रधा (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner)

Sūta (deduced; Prabhāsa Khaṇḍa narrative style)

Tirtha: Dvārakā (Kṛṣṇa-darśana)

Type: kshetra

Scene: A devotee stands before Kṛṣṇa; the Lord’s face radiates; shards of darkness (sins) break apart like glass into a thousand fragments and scatter, while a lotus of wisdom blooms in the devotee’s forehead/heart.

K
Kṛṣṇa

FAQs

Divine darśana is transformative: seeing Kṛṣṇa awakens right understanding and powerfully destroys sin.

Implicitly Dvārakā/Kṛṣṇapurī, as the setting for Kṛṣṇa’s presence and darśana in this Māhātmya.

No formal rite; the emphasized practice is darśana—beholding Kṛṣṇa (especially his face).