Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

कलौ निवसतां भूप धन्यास्तेषां मनोरथाः । कृष्णस्य दर्शने नित्यं द्वारकागमने मतिः

kalau nivasatāṃ bhūpa dhanyāsteṣāṃ manorathāḥ | kṛṣṇasya darśane nityaṃ dvārakāgamane matiḥ

ข้าแต่พระราชา ผู้พำนักในกาลียุคย่อมมีความปรารถนาอันเป็นมงคล เพราะจิตของเขาตั้งมั่นเสมอในพระทัศนะของพระศรีกฤษณะ และในความคิดจะไปทวารกา

कलौin Kali (age)
कलौ:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (कलियुगे)
निवसताम्of those dwelling
निवसताम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootनि + वस् (धातु) → निवसत् (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमान-कृदन्तः (present active participle), पुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th), बहुवचनम्
भूपO king
भूप:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्
धन्याःfortunate/blessed
धन्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootधन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्
मनोरथाःwishes/aspirations
मनोरथाः:
Karta (Subject complement/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमनोरथ (प्रातिपदिक; मनस् + रथ)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः तत्पुरुषः (मनसः रथः)
कृष्णस्यof Kṛṣṇa
कृष्णस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
दर्शनेin seeing; at the sight
दर्शने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्यम् (अव्यय/नित्य-शब्दस्य अव्ययीभावः)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb of time)
द्वारकागमनेin going to Dvārakā
द्वारकागमने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वारकागमन (प्रातिपदिक; द्वारका + गमन)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः तत्पुरुषः (द्वारकायां गमनम्)
मतिःinclination/resolve
मतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Sūta (deduced: Prabhāsa-khaṇḍa narrative voice addressing a king)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Listener: King (bhūpa)

Scene: A king is addressed while devotees in Kali-yuga, humble and travel-worn, keep their minds fixed on Kṛṣṇa and the road to Dvārakā; the city appears as a luminous destination beyond the sea.

K
Kali-yuga
Ś
Śrī Kṛṣṇa
D
Dvārakā

FAQs

Even in Kali-yuga, the highest good is steady intention toward Kṛṣṇa-darśana and pilgrimage to Dvārakā.

Dvārakā, the sacred city associated with Śrī Kṛṣṇa.

No specific rite is prescribed here; the emphasis is on continual resolve for darśana and yātrā (pilgrimage).