Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 168

येऽत्र कृष्ण चतुर्द्दश्यामाश्विने मासि शोभने पिंडदानं करिष्यंति स्नानं कृत्वा समाहिताः

ye'tra kṛṣṇa caturddaśyāmāśvine māsi śobhane piṃḍadānaṃ kariṣyaṃti snānaṃ kṛtvā samāhitāḥ

ผู้ใด ณ ที่นี้ ในเดือนอาศวินอันเป็นมงคล วันจตุรทศีแห่งกฤษณปักษ์ เมื่ออาบน้ำแล้วตั้งจิตแน่วแน่ กระทำพิณฑทาน,

yethose who
ye:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), बहुवचनम्
atrahere
atra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb of place)
kṛṣṇadark (fortnight)
kṛṣṇa:
Sambandha (Qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootkṛṣṇa (कृष्ण) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; (अत्र) अमावास्यापक्षे ‘कृष्ण’ इति पक्षविशेषः; अव्ययवत् प्रयोगः/सम्बोधनसदृशः
caturdaśyāmon the fourteenth lunar day
caturdaśyām:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootcaturdaśī (चतुर्दशी) (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
āśvinein (the month) Āśvina
āśvine:
Adhikarana (Time-qualifier/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootāśvina (आश्विन) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मासि’ इत्यस्य विशेषणम्
māsiin the month
māsi:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmāsa (मास) (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
śobhaneauspicious, splendid
śobhane:
Adhikarana (Qualifier/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootśobhana (शोभन) (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुल्लिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मासि’ इत्यस्य विशेषणम्
piṇḍa-dānamoffering of funeral rice-balls
piṇḍa-dānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpiṇḍa (पिण्ड) + dāna (दान) (प्रातिपदिक-द्वय)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः: पिण्डस्य दानम्; नपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
kariṣyantiwill do/perform
kariṣyanti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootkṛ (कृ धातु)
Formलृट्-लकारः (Simple Future), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्, परस्मैपदम्
snānambath
snānam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsnāna (स्नान) (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
kṛtvāhaving done (having bathed)
kṛtvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootkṛ (कृ धातु) + tvā (त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund): ‘having done’
samāhitāḥcomposed, attentive
samāhitāḥ:
Karta (Qualifier/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsam-ā-dhā (समाधा धातु) + kta (क्त)
Formसम्+आ+धा-धातोः क्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुल्लिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्तृविशेषणम्

Unspecified (contextual narrator; ritual-phala section)

Tirtha: Prabhāsa tīrtha (Arbuda-khaṇḍa Devi-associated spot)

Type: kshetra

Listener: Devī (addressed in v.169) and the narrative audience

Scene: Pilgrims at a coastal/riverine tīrtha at dawn in Āśvina: after bathing, they sit on darbha grass facing south, offering piṇḍas with water-libations; a nearby Devi shrine presides over the rite.

Ā
Āśvina māsa
K
Kṛṣṇa Caturdaśī
P
Piṇḍadāna
S
Snāna

FAQs

Right time (tithi) and right place (kṣetra) elevate ancestral rites into powerful acts of dharma.

The ‘here’ refers to the sacred āśrama/tīrtha in Arbuda-kṣetra described in this chapter.

Snāna (ritual bathing) followed by piṇḍadāna on Āśvina kṛṣṇa caturdaśī, performed with mental focus (samādhāna).