Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 19

प्रासादस्त्वंबरीषेण भूभुजा स विनिर्मितः । कथंचित्समयं प्राप्य यथोक्तं शास्त्रचिंतकैः

prāsādastvaṃbarīṣeṇa bhūbhujā sa vinirmitaḥ | kathaṃcitsamayaṃ prāpya yathoktaṃ śāstraciṃtakaiḥ

ปราสาทนั้นพระราชาอัมพรีษะทรงสร้างขึ้น ครั้นได้กาลอันเหมาะสม ก็ทรงก่อสร้างให้ตรงตามที่บรรดาผู้รอบรู้ศาสตรบัญญัติได้กำหนดไว้

prāsādaḥthe palace/temple
prāsādaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprāsāda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
tubut/indeed
tu:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-अव्यय (particle: but/indeed)
aṃbarīṣeṇaby Ambarīṣa
aṃbarīṣeṇa:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootaṃbarīṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
bhū-bhujāby the king
bhū-bhujā:
Karta (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhū (प्रातिपदिक) + bhuj (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (भुवं भुङ्क्ते इति = राजा)
saḥhe/that (king)
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
vinirmitaḥwas constructed
vinirmitaḥ:
Kriyā (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootvi-nir-√mā (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगार्थ (constructed)
kathaṃcitsomehow
kathaṃcit:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkathaṃcit (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्यय (adverb: somehow/by some means)
samayamtime/occasion
samayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsamaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
prāpyahaving obtained
prāpya:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootpra-√āp (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), पूर्वक्रिया; ‘having obtained/reached’
yathā-uktamas stated
yathā-uktam:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय) + ukta (कृदन्त-प्रातिपदिक; √vac)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् प्रयोगः; अर्थः ‘यथा उक्तम्’ (as said)
śāstra-ciṃtakaiḥby the thinkers of the scriptures
śāstra-ciṃtakaiḥ:
Karaṇa/Agent-associate (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootśāstra (प्रातिपदिक) + ciṃtaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (शास्त्रस्य चिन्तकाः)

Sūta (deduced)

Tirtha: Rātrinātha-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇas (implied continuing audience)

Scene: King Ambarīṣa overseeing temple construction: architects with palm-leaf plans, craftsmen carving pillars, brāhmaṇa advisors indicating śāstric measurements; the rising prāsāda within the kṣetra.

A
Ambarīṣa
Ś
Śāstra-ciṃtaka (śāstra authorities)

FAQs

Temple-building becomes a dharmic act when done with śraddhā and in accordance with śāstric injunctions.

The temple within the Rātrinātha/Hāṭakeśvara sacred precinct described in the Soma-prāsāda māhātmya.

Construction is to be done “yathoktaṃ”—as laid down by śāstra experts (implying vāstu/āgamic conformity).