Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

सन्निविष्टां तदभ्याशे सम्यग्ध्यानपरायणाम् । द्वादशार्कप्रभायुक्तां कृशांगीं पुलकान्विताम्

sanniviṣṭāṃ tadabhyāśe samyagdhyānaparāyaṇām | dvādaśārkaprabhāyuktāṃ kṛśāṃgīṃ pulakānvitām

นางประทับนั่งอยู่ใกล้ ๆ มุ่งมั่นในสมาธิอันบริบูรณ์โดยสิ้นเชิง เปล่งรัศมีดุจดวงอาทิตย์สิบสองดวง กายเพรียวบาง และมีขนลุกด้วยปีติแห่งภักติ

सन्निविष्टाम्seated
सन्निविष्टाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeVerb
Rootसम्+नि√विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (to ‘aparām’ understood)
तदभ्याशेnear him/near that (place/person)
तदभ्याशे:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootतद् + अभ्याश (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: तस्य अभ्याशः; पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
सम्यग्ध्यानपरायणाम्wholly devoted to proper meditation
सम्यग्ध्यानपरायणाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम्यक् + ध्यान + परायण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: सम्यक् ध्याने परायणा; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
द्वादशार्कप्रभायुक्ताम्endowed with the radiance of twelve suns
द्वादशार्कप्रभायुक्ताम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वादश + अर्क + प्रभा + युक्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: द्वादशार्कस्य प्रभया युक्ता; क्त-प्रत्ययान्त ‘युक्त’ (PPP of √युज्), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
कृशाङ्गीम्slender-limbed
कृशाङ्गीम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootकृश + अङ्गी (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: कृशा अङ्गी यस्याः; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
पुलकान्विताम्endowed with horripilation
पुलकान्विताम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपुलक + अन्वित (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: पुलकेन अन्विता; क्त-प्रत्ययान्त ‘अन्वित’ (PPP of अनु√इ/√इ with anu), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्

Narrator (Purāṇic narrative voice; unspecified in this snippet)

Type: kshetra

Scene: Near Viṣṇu’s presence sits a slender ascetic woman, veiled or simply clad, absorbed in meditation; her body emits a blazing aura like twelve suns, yet her posture is calm; goosebumps mark devotional ecstasy.

FAQs

True meditation and devotion transform the practitioner, described through radiance and bodily signs of bhakti.

No specific tīrtha is named in this verse, though it belongs to a larger tīrtha-glorifying chapter.

No formal rite is stated; the verse highlights dhyāna as an inner discipline.